V podstate medzi týmito extrémami sa pohybuje usporiadanie ľudskej pospolitosti a jej rôzne politické realizácie.

Na jednej strane je voľnosť a na druhej strane systém.
Hraničné možnosti sú
- Absolútna voľnosť a sloboda každého
- Absolútny systém a jeho vynucovanie

A každá spoločnosť sa pohybuje niekde medzi týmito extrémami.
V niečom dáva človeku slobodu, v inom si vynucuje poslušnosť systému. Pričom rôzne typy spoločnosti dávajú človeku slobodu v rôznej miere a v rôznych veciach.
Napríklad minulý režim nedával človeku slobodu v kritizovaní komunistickej strany a komunistického ideálu. Dnešný systém tomu dáva slobodu.

Pri tom systematizujúcom faktore štátu ide podľa mňa o obavy z možnej budúcnosti - že ak sa v niečom dovolí ľuďom sloboda, že to povedie k hrozným následkom.

A aj v tomto sa ľudia veľmi líšia. Jedni sa boja následkov jednej veci, iní sa boja následkov inej veci.

A potom tento strach prenášajú do medziľudských vzťahov, myslia si, že ten či onen by mal byť potrestaný, pretože hlása to či ono (čoho následky si predstavujú a desia sa ich).

Niekto má strach z následkov slobôd pre LGBTI, iný z toho nemá žiadne obavy.
Niekto má strach z Ruska, iný z toho nemá žiadne obavy.
Niekto má strach z pôsobenia katolíckej cirkvi, iný z toho nemá žiadne obavy.
Niekto má strach z Republiky vo vláde, iný z toho nemá žiadne obavy
Niekto má strach z rozpredaja Slovenska zahraničným subjektom, iný z toho nemá žiadne obavy
atď atď.

A tak si tu žijeme.