Človek má niekoľko zaujímavých vlastností. Jednou z takých zaujímavých vlastností je inteligencia. Človek akosi má schopnosť viazať myšlienku k myšlienke a posudzovať, či je nadväznosť myšlienok správna, alebo chybná. Dokonca človek má i schopnosť posudzovať pravdivosť či nepravdivosť výrokov (zhodu či nezhodu voči vnemom zmyslov).

Ale ďalšou zaujímavou vlastnosťou človeka je i cítenie - človek vie cítiť / vnímať citom súvislosti aj v ich prenesenom zmysle. Dokáže celkom primerane vykladať nejaké obrazy ako podobenstvá s niečím iným. Celé básnické zbierky sú napísané v duchu podobenstiev na niečo iné zo života.

Tieto zvláštne vlastnosti človeka - a okrem nich aj mnohé iné - umožňujú napríklad aj to, aby sa človek dokázal napríklad nadchnúť pre nejaký ideál, ktorý ešte fyzicky neexistuje, nebol nikdy uskutočnený.

Opisy takýchto ideálov môžeme nazvať rozprávkami. Alebo fantáziami.

Ale prečo sa človek dokáže nadchnúť? Môže to byť práve preto, že v mnohom z toho, čo rozprávkový príbeh opisuje ako obrazy, človek nachádza podobenstvá k niečomu, čo je resp. bolo jeho reálnym zážitkom, reálnou skúsenosťou.

Týmto človek (sám pre seba) verifikuje niečo z rozprávkového príbehu.

Dôležité je iba jedno - nezamieňať si skutočnosti, ktoré sa reálne vo fyzickom svete stali s tým, čo je tu podávané iba ako obraz.
Ak človek zostane pri zdravom rozlišovaní, dokáže plne chápať realitu rozprávkových príbehov.

Ja inteligenciu nemám, takže sa ma táto otázka netýka, či ? 🥱🥱🤔🤔

www.facebook.com

www.facebook.com

Posudzovanie rozprávkových príbehov by asi predsa len malo byť komplexné a človek by si nemal účelovo vyberať iba kúsky, ktoré mu vyhovujú.

Ak je v rozprávke uvedené, že matka prekliala svojich sedem synov a stali sa z nich havrany, tak je potrebné si uvedomiť, že to nie je koniec príbehu, ale iba prvá časť. Celý príbeh totiž končí tým, že za mnohej obetavosti láskou naplneného človeka sa tých sedem havranov nakoniec opäť premení na ľudí.
Ak je v rozprávke to, že matka a sestra ponižujú Popolušku, alebo že nevinná Šípková Ruženka sa pichne na vretene a zaspí, tak to tiež nie je koniec príbehu, ale zápletka, ktorá nakoniec vedie k tomu, že aj Popoluška aj Šípková Ruženka nachádzajú v príbehu šťastie a aj svojich princov.

Bolo by asi veľmi zvláštne odsudzovať rozprávača týchto príbehov, či už Nemcovú, Dobšinského, bratov Grimovcov alebo iných, že súhlasí s prekliatím bratov, že súhlasí s ponižovaním Popolušky alebo s odsúdením Ruženky na 100 ročný spánok v kráľovstve, obrastenom tŕním.

Nie, rozprávač by určite nekričal s davom: "tých bratov treba prekliať!!!", "Popoluške treba vynadať a rozsypať hrach a šošovicu!!!".

Ale rozprávač rozpráva celý príbeh - vidí, že vo svete je dobro a aj zlo. Vidí, že zlo je mocné, ale jeho príbeh nie je iba prvá polovica. Jeho príbeh je o tom, že nakoniec dobro víťazí, napriek úkladom zla. Áno, k tomu víťazstvu je v rozprávke potrebné prekonať veľké utrpenie, vyvinúť veľké sebaobetovanie. A ak sa príbeh napokon končí dobre, tak ukazuje vlastne iba to, že bez utrpenia, bez sebaobetovania a bez všeobjímajúcej lásky by nemohli byť žiadne víťazstvá nad zlom.

Kázať morálku je ľahké, uskutočňovať morálku je ťažké.

Poslucháč, ktorý si vypočul celý rozprávkový príbeh, pozná zmysel toho príbehu z príbehu samotného. Vie, že to, čo príbeh hovorí, má svoj začiatok, svoju zápletku aj svoje rozuzlenie. Keby nebolo zápletky, nebolo by ani príbehu. Ako v tom Ruskom vtipe "Začém bukvy? Vsjo jásno!". = Prázdno, nič, čistý nepopísaný list.

A preto Príbeh je to, čo je podstatné. Príbeh pozostáva z jednotlivých jeho častí a poslucháč, ktorý by TEN príbeh chcel podať ďalej, dodrží jeho poradie, pretože inak by už nešlo o ten príbeh, ale o nejaký iný.

A ak je v rozprávke, že princezná kázala, aby mladíkovi najskôr sťali hlavu, a až potom mu ju spojila naspäť s telom pofŕkaním mŕtvou vodou a nakoniec mladíka oživila živou vodou a on vyskočil živý a krajší a silnejší, než bol predtým, tak TO je podstata príbehu a nikto nebude za nemorálneho, ak berie ako nutnosť to, že mladíkovi bola sťatá hlava. Pre príbeh samotný je to nevyhnutné.
Inak by sa jednalo buď o iný príbeh, o iného mladíka, alebo o nič.