Keď som si prečítal tradične emotívny výkrik Ivana Korčoka, soptiaceho, kto dal Robertovi Ficovi mandát na odmietnutie pôžičky Ukrajine, rozmýšľal som, či mu už niekto vysvetlil, že je dávno po voľbách a že ich prehral. Lebo spochybňovať demokratický mandát premiéra zastupovať na zasadnutí Európskej rady záujmy Slovenskej republiky môže naozaj len niekto, kto neslúži Slovensku, ale presadzuje, aby Slovensko slúžilo niekomu inému.
Už som na to upozorňoval: v čase, keď Slovensko musí ozdravovať verejné financie (aj po vyčínaní Matovičovej vlády) by PS bez mihnutia oka zobralo 1,4 miliardy eur našim farmárom, zdravotníkom, hasičom a učiteľom, a bez výčitiek svedomia by ich darovalo skorumpovanej ukrajinskej vláde. A aby toho nebolo málo, Európska únia nebude mať žiadnu kontrolu nad tým, kam idú tie peniaze. "Nebudem súhlasiť s tým, aby nás niekto kontroloval," arogantne odkázal svojim veľkorysým európskym dobrodincom Volodymyr Zelenskyj, ktorý len pred niekoľkými mesiacmi jediným podpisom odovzdal nerastné bohatstvo Ukrajiny do rúk svojho nového koloniálneho pána, Spojeným štátom.
Vŕta mi hlavou, prečo bojujúcu Ukrajinu finančne nepodporujú ukrajinskí miliardári. Tamojší oligarchovia si žijú ako prasce v žite. Len v Ľvovskej oblasti - najskorumpovanejšom regióne Ukrajiny - sa počet milionárov za rok 2025 zdvojnásobil. Jediné, čo táto vojna priniesla tamojším ľuďom, je najväčšia socha Stepana Banderu na svete.