Ak je to mozog, ktorý riadi nohy, aby urobili krok, potom kto rozkázal mozgu, aby to robil?

Sám mozog, má takú schopnosť.

Takže jedna časť mozgu prikáže druhej. A dôvod k tomu berie odkiaľ?

V túžbach. Keď si tú túžbu nesplníme, necítime sa dobre.
Základné túžby sú najesť sa, napiť, nadýchnuť ... receptory nás nenechávajú v kľude :)

Kde sú lokalizované TÚŽBY v človeku?

Nie sú lokalizované, je to celý systém, receptory sú všade a každý stráži niečo iné., od bunkovej úrovne až po mozog.

Základ komunikácie:

www.wikiskripta.eu

Túžby sú teda systém receptorov?

Nie. Aj systém receptorov. Tam to ale začína. Receptory zistia málo cukru v krvi, pošlú SOS do mozgu a ten vyvolá túžbu sa najesť.
Je to veľmi zložitý systém, a vysvetlenie si žiada mnohoročné štúdium .

To je v poriadku, že je to zložitý systém.

Ale v podstate píšeš, že naše vedomie iba následne registruje, čo mozog a receptory vyvolávajú. Vedomie je iba pasívnym pozorovateľom následkov, ktoré nespôsobuje.

Tu sa asi nezhodneme, lebo podľa mňa je vedomie produktom práce mozgu, podľa teba je na mozgu nezávislé či ako...samostatná entita. To dokopy nedáme nijak :)

Dobre, vezmime to tak, že vedomie je produktom práce mozgu. To znamená, že nejaké vedomie samo osebe vôbec neexistuje.
Ale to by nemuselo vadiť mojej 20. Mohlo by byť ako produkt práce mozgu pozorovateľom následkov, ktoré iná časť mozgu vyvolala.

Pozorovatelom je skôr mozog, vedomie je výsledkom toho pozorovania... fuh, toto je zapeklitá otázka, asi na ňu neviem odpovedať. :)

Môže byť myšlienka pozorovateľom?

Zaujímavá otázka.

Pokiaľ je myšlienka produktom mozgu a sama nemá žiadne receptory, tak nemôže.
Ale ak by sme brali myšlienku ako špecifický stav mozgu, tak jej receptory by boli priamo nejaké konkrétne mozgové nervy - a potom by azda mohla.

Toto ti neviem povedať. Aj by som to odmietla, ale vieme, že existuje nejaké placebo - nocebo, a netušíme, ako funguje, tak som radšej tíško :)

Vedomie je pozorovateľ. Zároveň strážnik. Rozhodca (vôľa). Svedomie, keď vedomie posudzuje skutky alebo myšlienky.

V mozgu, na neurónovych sieťach.

Nádych nie je túžba, ale prirodzený proces, pud.

Z orgánov: pamäť, vedomie, zrak, čuch, chuť, hmat a sluch.

Dobrá otázka. Možno ju rozšíriť o otázku: kto rozkázal mozgu vtáka, aby letel, rybe, aby plávala, opici, aby šplhala, antilope, aby bežala...hviezdici, aby sa posúvala?

Zostaňme prosím pri človeku.

Potom prejdeme na mimozemšťanov?🫂

Radšej nie, toto o tebe nebude.

Toto je o tom kto nariadil mozgu aby dal pokyn telu na krok

Ako chceš pochopiť, ako vzniká túžba v človeku, keď netušíš, ako vzniká túžba v oveľa, oveľa jednoduchšom tvorovi ako je červík? :)

Nuž, ja si nemyslím, že to nutne musí súvisieť.

Aha :) K tomu niet čo dodať :)

Prečo?

No, ale predsa.
Keď tie bytosti začínali, bolo to od jednoduchšieho k zložitému, nie?
Takže, človek je len vylepšený zložitejší červík 😄

Samozrejme. Ale príde mi, že z toho červíka sa mu niečo vyvinulo, čo dnes má a čo je dnes pozorovateľné už aj bez červíka.

Pozorovateľné, ale ty sa pýtaš, ako to funguje, a to bez pochopenia červíka nejde :)

Nuž, môže byť, že to nejde. Je to jedna z možností.

Čo sa týka pozorovania, to vieš, že už Empedokles (cca 500 pr.n.l.) povedal, že je možné, že na vznik tolkých tvorovna Zemi možno stačí iba čas? (No, a existencia štyroch živlov, pravda...)

Beriem.
Rôzni ľudia hovoria rôzne veci. (Hawking vraj napísal: "Veda nie je pravda a nie je istota")

Samozrejme. Lebo - môže byť pravda falzifikovateľná? 😄

No veď toto. :)
Ale to iba na okraj k tomu, že niekto niekde niečo povedal. :)

Lenže otázka rozhodovania, ako aj vykonania, môže súvisieť s evolúciou. Tak tomu nasvedčujú mnohé poznatky.

Tvoje poznatky tomu nasvedčujú?

Moje? Som len nepatrný vedomostný "červík", akurát, že má záľubu najmä v knižkách. Veď vieš Ferda Šiška🤓😄

Takže je to len taká potenciálna pracovná hypotéza, že by to mohlo súvisieť s evolúciou, že jedna časť mozgu sa v nejaký moment rozhodne prikázať druhej časti mozgu, aby prikázal nohám urobiť krok.

V podstate mi ide asi iba o to, že či ste s tým v pohode, že všetko, čo ste kedy v živote vykonali, je produktom procesov, ktoré ste vlastnou silou svojho ja nemohli spôsobiť, že celý váš život SA STAL nejako nutne, súvislosťou stavby vašej telesnosti s pôsobením okolitého sveta.

Nech je to tak, alebo onak, čo na tom zmením, či verím takému, alebo onakému?

Ja len, že či si s tým v pohode.

Lebo s tým súvisí aj celý "boj proti zlu" a všetka morálka. Ak naše činy neriadime vedome, tak dobro, zlo ani vina neexistuje. Sme iba roboty ako písal Dzio.

Som s tým v pohode, keďže to zmeniť nemôžem. Necítim sa však ako robot a ani si nemyslím, že svoje činy neriadim vedome.

Tak to je zaujímavé.

Som v pohode s tým, že svoje činy neriadim vedome, ale nemyslím si, že ich neriadim vedome.

Som síce robot, ale necítim sa ako robot.

To je fajn prístup.
Lebo keby niekto bral vážne do dôsledkov tú teóriu u rozhodnutiach, ktoré sa tvoria v hmote mozgu na základe telesného systému receptorov, reagujúcich na pôsobenie vonkajšieho sveta, mohol by mať z toho možno aj poriadnu životnú depku.

To si mi neporozumel. Nie som robot a konám vedome a to spôsobom takým, akým som bol stvorený, kde a kedy som bol do života vrhnutý, ako ma vychovávali, čím všetkým som si prešiel - to všetko vplývalo na moje vedomie /"štruktúru mozgu"/, podľa ktorého sa rozhodujem. Čo všetko z toho je okrem okolností, ktoré nedokážem/nedokázal som/ ovplyvniť, čisto mojím rozhodnutím /ako Ty píšeš rozhodnutím JA/ neviem.

Ja viem, takto to cíti, vníma každý normálny človek.

Ale tá teória, ktorú je tu rozvádzaná také niečo absolútne VYLUČUJE. Podľa nej mozog sám sa rozhoduje, nie ty. Podľa nej mozog prijíma rozhodnutia, nie ty.

Len sa na tú teóriu dobre pozri, premysli do posledných dôsledkov a zistíš, že podľa nej vôbec nie je možné, aby si sa ty (ako nejaké JA) rozhodol. To všetko robí telesnosť, do ktorej systému vedomie nevidí, neovláda ho (naopak, telesnosť je vládca).

No a preto píšem, treba začať od červíka, ako sa rozhoduje, či polezie doprava alebo doľava 😄

A to ani nemá mozog :D

A na čo si prišla u červíka ty?

Ktorú teóriu máš na mysli?

Teória, ktorá by explicitne tvrdila, že mozog sa sám rozhoduje, nepoznám.

Možno to nieje priamo mozog čo to riadi

Spolupracuje s vlasmi, známe to porekadlo: Dlhé vlasy, krátky rozum.

Ak nie mozog, tak potom čo?

Ak nie mozog, tak potom čo?

Niečo čo dáva mozgu pokyn

Srdce dáva mozgu pokyny.

No nie som si istý či srdce

Skôr to bude penis. 😸😺😸

Asi skôr to čo je medzi srdcom a mozgom

Medzi srdcom a mozgom sú tepny a žily

Odstráň si srdce a presvedčiš sa.

Veď tu o nej píše Nadja a myslím že aj ty. Všetky odpovede v tejto téme od Lemmyho a od Nadja popisujú vlastnosti tejto teórie.

"Poznám", lepšie povedané viem o teórii, ktorá hovorí o tom, ako neuróny v mozgu /ich aktivita pasivita/ ovláda napríklad pohyb končatín, ako neurónové prepojenia v mozgu dokážu vyvolať reflexívne pohyby /krytie hlavy, skrčenie pri výbuchu a pod./. Ako a kedy vznikajú neuróny, vznikajú ale i zanikajú /chaotické/ neurónové siete postupným vývojom mozgu dieťaťa... ako častým opakovaním sa aj zložitejší pohyb /napr. úder raketou pri tenise/ stáva podvedomím, ako chémia v mozgu, ktorú ovplyvňuje zážitok vyvolaný reakciou na "externo", ovplyvňuje náladu, konanie. Zistenia, ktoré dokazujú, že nádor v mozgu mení konanie /napr. prípad, keď človek s takýmto nádorom strieľal zo strechy do ľudí, iný zas zas stával pedofilom, keď mu nádor odstránili bol heterosexuálom, ako predtým/ ... atď.; atď. Popisy toho, "ako to mozog robí". Ale "hlbšie" odpovede na otázku "prečo?", otázku slobodnej vôle, nedáva, respektíve odpovedá "nevieme".

Problém slobodnej vôle vs. determinizmu celkom dobre rieši kompatibilizmus...

Hľadala som, či existujú nejaké poznatky o tom, že stimuláciou mozgu sa mení fungovanie orgánov, ale neviem nič nájsť, skúste.

Jáj no, zmyslové orgány hej, to je jasné... ale žliaz s vn. sekreciou, napr.

Čítam: "Kompatibilizmus je pokus o zosúladenie teologického tvrdenia, že každá udalosť...."

V tejto téme však o teologických tvrdeniach nie je reč. Tu je reč iba o NAŠICH názoroch a NAŠICH vnímaniach na to, čo asi tak v nás samých je zodpovedné za naše vlastné činy. 🙂

No, to už je len príčina determinizmu, to si nevšímaj. Či už to nariadil Boh, alebo osud, kkrátka príčina nie je dôležitá, ale to, že nemáš volbu.

Napríklad taká jednoduchá vec, keď si poviem: "A teraz nebudem už myslieť na to, čím na naštvala suseda, ale budem myslieť na matematickú úlohu, ktorú mám pred sebou". A naozaj vytesním zážitok so susedou v mysle a vrhnem sa na tie rovnice.

Ako je to možné? Čo tu rozkázalo mozgu? Nejaká časť mozgu si takto rozkázala? A čo s tým celým vlastne mám ja sám?

No, to už ide aj o silu vôle, či sa ti to podarí alebo nie. Aj o spustu ďaľších vecí.

Sila vôle sa dá trénovať, takže je to asi o tých prepojeniach v mozgu, keď vieš, že by si niečo robiť nemal, ale sa ti to robiť veľmi chce. teda, nesúlad rôznych orgánov, bojujú, receptory hlásia, ale mozog nepovolí, lebo RIADI.

Mohol som sa tak rozhodnúť preto, lebo tak je "konštruovaný" /už geneticky/ môj mozog - získal zmysel pre povinnosť, ako aj schopnosť potláčať negatívne pocity, nepodliehať vášňam. Inak "konštruovaný", inak /najmä v mladosti/ "vychovaný" mozog, nedokáže vytesniť negatívny zážitok...
Nech je pritom aj JA, čo rozhodlo, musí mať k tomu patričný nástroj - ten "správny mozog".

"Nech je pritom aj JA, čo rozhodlo, musí mať k tomu patričný nástroj - ten "správny mozog". "

O tom tu nikto nepochybuje.

Ale ak je JA existuje iba vtedy, keď ho vytvára mozog, tak mozog je šéf, ktorý rozkazuje tomuto JA, nie naopak. :)

Ja je súčasťou mozgu.

Tak ako piest je súčasťou motora?

Podľa mňa, je "ja" súčasťou nie mozgu, ale vedomia :)

Veď vedomie je predsa súčasťou mozgu. Ako je rýchlosť auta súčasťou automobilov.

Nuž ale potom, kde sa schovala slobodná vôľa, keď JA môže konať len tak, ako dovoľuje nástroj, ktorý nezostrojilo?
K tomu ešte poznámka, aj keď sa Ti nebude páčiť, že budem písať nie o človeku; považujem ju však za relevantnú. Vedci vykonali s makakmi experiment - jednému makakovi ponúkali "mňamku", keď ju prijal, ten druhý dostal bolestivý el. šok. Makak pochopil, že je to vtedy, keď "mňamku" prijal. Niektoré /už si nepamätám pomer/ "mňamku" odmietli, iné nie. Rozhodovala u nich slobodná vôľa?

"Nuž ale potom, kde sa schovala slobodná vôľa, keď JA môže konať len tak, ako dovoľuje nástroj, ktorý nezostrojilo?"

No veď toto! :)

Ja hovorím, že tento spôsob myslenia: že náš mozog je príčinou našich činov, v istých reálnych prípadoch nemôže zodpovedať realite. Ale hoci nemôže zodpovedať realite, my si ho stále pestujeme ako správny.

Ľudí by to malo trknúť, že tam niečo nesedí. Aby začali hľadať nejaké INÉ vysvetlenia.

Tak ako to je:
"Nech je pritom aj JA, čo rozhodlo, musí mať k tomu patričný nástroj - ten "správny mozog". "
"O tom tu nikto nepochybuje."
alebo
"spôsob myslenia: že náš mozog je príčinou našich činov, v istých reálnych prípadoch nemôže zodpovedať realite."
?😉

Čomu nerozumieš?

Tie dve vety sú bez problémov mysliteľné súčasne.
"JA" musí mať fyzický nástroj - tým je mozog. A teda ak je mozog nástrojom nejakého "JA", tak potom nie je PRÍČINOU našich činov, ale iba vykonávateľom.

Príčina spočíva v samotnej činnosti mozgu. Bunky navzájom komunikujú.

To každá jedna bunka je akože inteligentná, keď dokáže komunikovať so susedou?

Jedna bunka nie, ale povedzme už tisíc áno.

Zaujímavá predstava. 😉

Problém je ten, že Ja si nezhotovilo nástroj. Ako som už písal, zopakujem inými slovami, mozog je konštruovaný geneticky, prostredím, v ktorom sa vyvíjal, zážitkami, ktoré človek najmä v mladostí prežíval... záležitosťami, na ktoré Ja nemalo dosah. Ak ho chce riadiť, môže len tak, ako mu dovoľujú schopnosti mozgu, ktoré sú nezávislé od Ja.
"... mozog je príčinou našich činov, v istých reálnych prípadoch nemôže zodpovedať realite ..."
Nerozumiem, o akých prípadoch píšeš? Pre lepšie pochopenie uveď nejaký prípad, z ktorého by vyplývalo, že mozog nebol príčinou našich činov. Opačných, z ktorých vyplýva, že mozog bol príčinou konania, je hafo. Niečo málo som uviedol.

Rozumieš čo je to podmienkové súvetie?
To je zložená veta, kde sa prvá začína AK a druhá z toho vyplýva POTOM.

Takže čo som napísal?
A teda AK je mozog nástrojom nejakého "JA", tak POTOM nie je PRÍČINOU našich činov, ale iba vykonávateľom.

Hovorím o logike myslenia, nie o výsledkoch pozorovania. OK?

Pretože pozorovanie je jedna vec, ale zostrojenie teórie, ktorá má vysvetľovať pozorovania, to je vec druhá. A ja tu píšem o tejto druhej veci.

Je:
"Ja hovorím, že tento spôsob myslenia: že náš mozog je príčinou našich činov, v istých reálnych prípadoch nemôže zodpovedať realite. Ale hoci nemôže zodpovedať realite, my si ho stále pestujeme ako správny."
podmienkové súvetie?

viz 112

Lenže mozog je tvorcom vedomia, ktoré vytvára naše "ja". Nie jeho nástrojom.

Ten šofér sa tiež nečuduje, čo to s ním to auto stvára :)

Áno, presne. Teória tvrdí, že mozog je strojcom vedomia, dokonca ani nie, že vedomie by bolo nejakým výtvorom, ale tak, že činnosť mozgu sa nazýva vedomím.

To jest, nijako nie je možné, aby toto vedomie mohlo riadiť mozog. To, čo si my uvedomujeme, nie je schopné - podľa teórie - riadiť mozog. ☺️

Ono, možné je všetko, ako funguje mozog presne nevieme, len pátrame, a je to desne zložité.
Napríklad, v počítačoch stačí 0 a 1, aby mohol fungovať.
Ale mozog vie zrejme pracovať aj so superpozíciou, kde platia obidve súčasne. A to veľmi preskúmané nie je.
Poznáme ľudí, ktorí vedia riadiť napr. vedome svoju teplotu. Takže, nejaká cesta k riadeniu aj mozgu tu je... Zaujímavé.

Myslela som k vedomému riadeniu mozgu, mozog sám seba samozrejme riadi.

V podstate nemám problém s tým, že aj 99 percent našich činov je riadených mozgom a my sa vedomím iba vezieme v závese týchto činov, ale to nejaké jedno percento, kedy úplne vedome vieme, že sme sa rozhodovali a rozhodli vlastnou vôľou - to je ten problém. Tam - ak chceme zostať pri teórii, že vedomie je produktom mozgu - tam by sme si mali úprimne priznať, že je ILÚZIOU myslieť si, že my sami sme sa rozhodli, čo urobíme.

(Alebo potom opraviť tú teóriu, ak si to vyššie spomenuté priznať nechceme.)

Je celkom dobre možné, že predstava, že sme sa rozhodli len sami, je ilúzia. Boli vykonané viaceré experimenty, ktoré to dosvedčovali. Napriek nim, si nemyslím, že tomu tak zakaždým musí byť. Zopakujem neviem.

Opäť: Nehovorím tu o pozorovaní experimentov, ale o teórii, ktorá experimenty chce vysvetľovať, o logike vysvetľovania sveta.


A súčasne hovorím: Materialisticky zmýšľajúceho človeka, presvedčeného materialistu nie je možné presvedčiť o jeho omyle nijakými vonkajšími argumentami, nijakým rozprávaním o duchu, o duši, o biblii či iných veciach. Jediná možnosť, kde sa materialisticky zmýšľajúci jedinec môže nalomiť, je jeho dôsledné vlastné osobné seba-vnímanie jeho vôle. Jeho rozhodovania sa.
Lebo tam je možné si uvedomiť rozpor medzi teóriou, vzniknutou v laboratóriách na pokusoch s nejakou vonkajšou matériou a medzi osobnou skúsenosťou pochádzajúcou zo seba-sa-prežívania.

Určite, ak si povieme, že žiadna logika neplatí a že 5=11 atp., tak potom je naozaj možné všetko.

A že "nevieme" - to sme si možno mali povedať oveľa skôr, ešte pred tvrdením, že vedomie je výtvor mozgu. Možno ani to vlastne nevieme.

A ak sa pýtaš, o akých prípadoch píšem v mojej 93, tak potom presne o tých, ktoré si sám definoval v 45. slovami:

"... konám vedome..., ... sa rozhodujem..."

Ak konám vedome, sa rozhodujem, neodporuje tomu, že je za tým mozog. Dobrý príklad si uviedol aj Ty sám /zopakujem/:
"A teraz nebudem už myslieť na to, čím na naštvala suseda, ale budem myslieť na matematickú úlohu, ktorú mám pred sebou". A naozaj vytesním zážitok so susedou v mysle a vrhnem sa na tie rovnice."
odpoveď:
" Mohol som sa tak rozhodnúť preto, lebo tak je "konštruovaný" /už geneticky/ môj mozog - získal zmysel pre povinnosť, ako aj schopnosť potláčať negatívne pocity, nepodliehať vášňam. Inak "konštruovaný", inak /najmä v mladosti/ "vychovaný" mozog, nedokáže vytesniť negatívny zážitok..."

117 je presne popis toho, ako sa Barón Prášil vytiahol z mora tým, že sa chytil za vlastný vrkoč a vytiahol sa von.

Podľa Teba, genetika, prostredie do ktorého sa človek rodí, výchova, zážitky... nijako neovplyvňujú to, ako človek koná? Mozog, jeho vývoj, vývoj neurónových sietí... je v podstate len na okrasu?

To rozhodne nie je môj názor.

Ale potom prirovnanie k vytiahnutiu za vlastný vrkoč značne kríva na obidve nohy🤓

Krívalo by, keby si v tvojej 117 vynechal všetky slová, spájané s "ja", so sebavedomým rozhodovaním.

Krívalo by, ak by si to celé prezentoval tak, že "genetika, prostredie do ktorého sa človek rodí, výchova, zážitky určujú, čo človek urobí. Môj mozog je konštruovaný /už geneticky/ tak že získal zmysel pre povinnosť, ako aj schopnosť potláčať negatívne pocity, nepodliehať vášňam. Inak konštruovaný, inak /najmä v mladosti/ vychovaný mozog, nedokáže vytesniť negatívny zážitok. A tak, ako je konštruovaný môj mozog, tak ja teraz fungujem. A že si to aj uvedomujem, to je tiež iba darom tohto takto skonštruovaného mozgu. Že však si vytváram dokonca ilúziu, že môžem vedomím mozgu rozkazovať, to je tiež výtvorom mozgu. "

Takto napísané, by to bolo úplne korektné.

Ale nie s tým "ja sa rozhodujem". To už je to vyťahovanie sa za vlastný vrkoč.

Keď ovšem nerozhoduje "ja". tak kto?

Možno problém je práve v tom, že chceme nájsť univerzálnu príčinu rozhodnutí, a ona je to kombinácia všetkého možného. Ľudia sa rodia s rôznymi chybami mozgu, dokonca bez niektorých častí mozgu, a ani o tom nevedia. Mozog je totiž veľmi plastický, nahrádza, opravuje, pridáva uberá... stará sa aj sám o seba - teda vlastne o život na ňom závislý. Ovplyvňuje ho prakticky všetko, s čím sa stretá.

Ozaj, a vraj celé telo slúži len k tomu, aby mozog vedel prežiť :)

Ak nerozhoduje "ja", tak rozhoduje telesnosť, mozog, systém vytvorený evolúciou a dedičnosťou a pôsobením okolia.

Skrátka, rozhoduje "neja" a svojmu produktu, "ja" poskytuje súčasne s tým ilúziu, že ono rozhoduje.

No, ja, ak je produktom mozgu, resp. jeho vedomia, ak rozhoduje, tak v podstate je ťažké určiť, či rozhoduje mozog alebo ja... nie?

Pokusom je to ťažké určiť, ale logikou je to jednoznačné.

Sem s tou logikou😉

Koľkokrát ešte?

Ak je vedomie o ja takým vedomím, že existuje iba tým, že mozog pracuje a vytvára ho, tak je vylúčené, aby toto vedomie mohlo diktovať mozgu, čo má robiť.

Ale prečo by to malo byť vylúčené?
Veď, počítače už sú plne automatické, vedia sa učiť, opravovať, riadiť samých seba...

To sa akože vážne spýtaš, že prečo by to malo byť vylúčené? To vážne nevnímaš tú logiku veci. A veríš, že obraz v zrkadle môže oživnúť a streliť ti jednu poza uši?

Počítače sú plne automatické - to patrí nie k logike, ale k pozorovaniu niečoho, o čom máme iba hmlistú predstavu.

Domnievam sa, žeby bolo dobré ujasniť si najprv čo sa mieni pod pojmom vedomie. Možno tým chápať aj uvedomenie si seba samého. Toto vedomie /seba samého/ však mozgu nič nediktuje, aj keď ho ovplyvňuje, ovplyvňuje tak, ako "akýkoľvek" iný poznatok.

Ono asi existuje viac druhov vedomia, je to uvedomenie sa, bdelé vedomie, nevedomie, bezvedomie atď...

Preto by bolo dobré si najprv ujasniť oč zde kráčí🙂

Je len 1 vedomie, akurát má rôzne hladiny. Ako sinusoida, striedavý prúd.

Ano, tak opravujem "druhov" na "úrovní" :)

Nesúhlasím; ale dajme tomu. Ktorá úroveň vedomia diktuje mozgu, čo mu vlastne diktuje?

To máš fuk, ide o definíciu, ale s tou majú problém aj odborníci:

"Slovo "vedomie" môže byť taktiež chápané rôznymi spôsobmi a je potrebné ho presnejšie definovať. Niektorí autori pod ním môžu rozumieť iba "plnú pozornosť", pričom ide o veľký rozdiel, ak ide o špecifickú myšlienku (napr. "Som hladný"), ktorá začína na úrovni biológie tela a následne je ďalej spracovávaná mozgom na rozdiel od "plnej pozornosti", ktorá nemá konkrétny zmysel, alebo tendenciu rásť a meniť sa."

O tom hovorím, keď píšem:
"Preto by bolo dobré si najprv ujasniť oč zde kráčí"
🙂

Imrich Ruisel napísal celú knihu o inteligencii.


www.humanisti.sk

A takto je to s vedomím.

A zjavné je asi to, že mozog produkuje vedomie, ale má aj spätnú väzbu", keď mu hormony prikazujú, čo má robiť... takže minimálne niektoré úrovne vedomia zrejme sú schopné mozog ovplyvňovať. Keď sa ti sníva niečo desivé, začne ti tĺcť srdce a ty sa s výkrikom zobudíš...

Je rozdiel medzi diktovať /riadiť/ a ovplyvňovať.

No ale to je tu práve tá otázka, že či seba-vedomie niečo mozgu diktuje, alebo nediktuje, keď sa napríklad vedome rozhodne, že urobí krok celkom určitým smerom.

Podľa mňa každé normálne ľudské vedomie si je vedomé, že ono samo dokáže rozkázať (prostredníctvom nástroja mozgu), aby jeho noha urobila krok určitým smerom.

A čo keby sme sa dohodli, že v tele všetko spolupracuje s mozgom, a nepoužívali slovo diktát? :D

To by samozrejme bolo možné.

V takom prípade by to bolo, že: Ty si mysli svoje, ja si myslím svoje, každý máme svoju pravdu a je nám to jedno. :)

Ja si myslím, že pravdu nemáme ani jeden... Ona je to tak komplexná a zložitá vec, že nemáme šancu to "uchopiť" a prísť na riešenie :)

Ja som prišiel. 🍷🥃🍸🍹

Možno ľudské myslenie ani nie je spôsobilé spoznávať pravdu.
✝️✝️✝️

A ženské ? 👄🫦👅

To radšej nekomentujem 🤣🤣🤣

🦄🦄🦄🦄🦄🦄🦄🦄🦄🦄🦄🦄🦄🦄🦄🦄🦄🦄🦄🦄

To rozhodne spôsobilé je, lebo inak by sme neprežili :)

To nie je dôvod. :)
Na prežitie stačí súhra správnych náhod. :)

... a vrodených inštinktov. 😀

Tak to máme šťastie, že tvoje inštinkty ti kážu s nami diskutovať 😀

Ale keby niekto chcel tú istú problematiku riešiť za pomoci pojmu ľudskej duše, samostatne existujúcej a nadradenej voči práci mozgu, celé by sa mu to asi javilo úplne inak. 😉😉😉

No musel by zistiť, čo to je duša a ako komunikuje s mozgom.

Presne tak. To by musel.

A pečeň? Nemá nervy. Priamo nespolupracuje s mozgom.

Moja prepitá áno, každé ráno. ⏰🕰️⏰

Prečo si prepíjaš tvoju pečeň, há? 😊

No lebo cudziu nemôžem. 🛷⛸️🛷⛸️🛷

Pečeň komunikuje prostredníctvom blúdivého nervu :)

Ty si uvedomuješ kroky, keď kráčaš napríklad do obchodu, práce... do kuchyne, na toaletu... atď.

To s problémom tejto témy nemá nič spoločné.

Tu ide o schopnosť vedomého rozhodnutia, teda o stav, kedy si uvedomuješ, čo chceš a vedome to riadiš.

Že súhlasím s tým, že 99 percent našich činov je riadených mozgom bez nášho vedomia, som už písal.

Teraz sa dostávame od mozgu, jeho „riadenia“, k otázke „Ja“. Čo je „JA“? Niečo málo, jednu z možných odpovedí som písal v 130. Ak je JA, niečo, čo nepatrí k ostatnej telesnosti, do ktorej vniklo a po čase „telesnosť“ opustí, je to niečo nehmotné, potom ako dokáže „riadiť“ čokoľvek hmotné? Zhodli sme sa:
„"Nech je pritom aj JA, čo rozhodlo, musí mať k tomu patričný nástroj - ten "správny mozog". "
O tom tu nikto nepochybuje.“
Ako nehmotné dokáže ovplyvňovať hmotný mozog? Aktivovať cielene neuróny, prepojenia medzi nimi? A ako sa o ňom môžeme dozvedieť? Sebavnímaním vôle? Lenže ako rozoznáme, že to čo sebavnímame nie je len ilúzia, keď k tomu môžeme použiť len náš hmotný mozog? Ten nám môže ponúknuť len to, čo sa doňho uložilo. Alebo nie?

No a o tom celý čas tu píšem - Ja, ako nehmotný produkt mozgu (podľa dnes rozšíreného vedeckého svetonázoru) nijako nemôže svojvoľne vedome ovládať to, kadiaľ sa vyberú moje kroky.

Ja ako nehmotné čosi, čo nie je produktom mozgu, ale vniklo do "hmotného tela", už dokáže "svojvoľne vedome ovládať to, kadiaľ sa vyberú moje kroky"?

K tomu sa vzťahujú príspevky 176-177-178.

Tam som sa odpovede nedozvedel. Pýtam sa: JA /duša/ "dokáže "svojvoľne vedome ovládať to, kadiaľ sa vyberú moje kroky?" Keď áno, potom ako?

Nuž, keď si sa nedozvedel, tak odpoveď musíš hľadať nejako inak a niekde inde asi. 😊

Táto téma nebola založená k tomu, aby ti dala na toto odpoveď. ❤️

Je pre Teba také zložité odpovedať na otázku, či JA /duša/ človeka /existuje vôbec.../ dokáže ovládať to, kadiaľ sa vyberú moje kroky?
Hľadal som a našiel i kladnú odpoveď, ale nikde odpoveď na otázku ako? Píšeš sebavnímaním svojej vôle, lenže ako zistiť, či prípadná slobodná vôľa nie je len ilúziou vytvorenou naším mozgom /niektoré experimenty potvrdzujú, že ide o ilúziu/?

Pre mňa osobne?

Použijem tvoju frázu:
"Viem si predstaviť v hrubých rysoch"

A Nadjinu:
"Je to veľmi zložitý systém, a vysvetlenie si žiada mnohoročné štúdium."

"Použijem tvoju frázu:
"Viem si predstaviť v hrubých rysoch""
Až na to, že som v hrubých rysoch, na rozdiel od Teba, ako si to predstavujem napísal.

Mnoho ročné štúdium čoho, v oblasti neurovedy, alebo antroposofie?

Lenže ty sa ma nepýtaš, ako si to predstavujem, ty sa pýtaš AKO TO JE. V podstate, že ako to je v detailoch. Ako keby každý, kto je prívržencom nejakého svetonázoru, musel mať detailné poznatky o všetkom.

Ty mi často dávaš všelijaké odkazy na vedecké práce. Mám ti dať ja odkaz na Steinerove prednášky?

Nie vždy Ti dávam odkazy; veľmi často píšem aj svoje predstavy i vtedy, keď sa nepýtaš osobne. V tomto prípade som odpovedal osobne v tom zmysle, že predovšetkým neviem, nemám vyhradený názor, že mojou predstavou je to, čo som opísal v hrubých rysoch v 130, ale nie je takou predstavou, ktorej by som sa slepo držal. Steinerove prednášky pre mňa veľa neznamenajú, pretože sú to väčšinou nepodložené /podložené len fantáziou/ tvrdenia.

Keď pre teba nič neznamenajú Steinerove vysvetlenia, tak nechápem, prečo vôbec kladieš otázky o duši a duchu mne.

Chýba ti pocit víťazného zlikvidovania protivníka?

"Chýba ti pocit víťazného zlikvidovania protivníka?"
Mrzí ma, že to vnímaš takto. Nemám záujem o takýto pocit, mám skôr záujem o korigovanie vyjadrení v 127, trochen zmenu Tvojich názorov na materialismus...

K Steinerovi, budem citovať:
"Som schopný sledovať procesy v mojom organizme až po procesy v mojom mozgu, hoci čím viac sa blížim k centrálnym mozgovým procesom, tým budú moje domnienky hypotetickejšie. Procesmi v mozgu sa končí cesta vonkajšieho pozorovania. Sú to procesy, ktoré by som vnímal, keby som mohol skúmať mozog fyzikálnymi, chemickými a inými pomocnými prostriedkami a metódami."
Steiner nemohol vedieť o poznatkoch, ktoré dnešné skúmanie mozgu "fyzikálnymi, chemickými a inými pomocnými prostriedkami a metódami" prinieslo/prináša.

Problém je ten, zopakujem, neviem, nemám vyhranený názor. Viem si predstaviť v hrubých rysoch, že Ja je všetko - moje telo, končatiny, trup, hlava, tvár, vnútornosti, mozog, neuróny, neurónové siete, DNA, myslenie, vedomie... že nie je Ja a potom všetko ostatné. Ja je jeden neustále meniaci sa celok toho všetkého. Teda nie je to mozog, so svojimi neurónovými sieťami, ktoré sa rozhodujú, som to ja, kto sa rozhoduje a mozog je len jednou z mojich súčastí.

Nie. Keď ti vyoperujú slepé črevo, už budeš mať pocit, že to nie si ty?

Čoby nie, ale to, že mi vyoperujú slepé črevo, ma zmení; budem to síce ja, ale trochen iný, než som bol predtým🙂

V žiadnej sekunde nie si taký istý ako predtým. Meníme sa neustále .

"Naše vlasy sa obnovujú v priebehu dvoch až siedmich rokov, nechty máme nové každých šesť mesiacov, dva až štyri týždne trvá obnova našej pokožky a červené krvinky sa kompletne vymenia každé štyri mesiace. Milióny buniek každú minútu uhynú a nové sa narodia."

Operácia slepého čreva ma však zmení oveľa viac, nielen preto, že "celok sa zmenšil", zmeny spôsobené operáciou, ale pribudla skúsenosť, mocný emočný zážitok🙂

Len tie rozdiely sú minimálne, vidíme akurát ako rastieme, starneme.

Keď auto zastaví, kde sa schovala rýchlosť auta?

Zmizla, nie jej. Rýchlosť nie je časťou auta.

... niet jej ...

Tak je to aj vôľou.

Lenže v aute sedí šofér, ktorý drží volant, radí rýchlostné stupne a šliape na spojku a plyn, aby dostal auto do pohybu a vytvoril tak rýchlosť.
Takého šoféra, ktorý by inicioval mozog k tomu, aby vytvoril vôľu, niet?
Alebo sa zas vraciame k tomu, že je to mozog sám (nejaký hypotalamus možno), čo si to "zmyslí", že vyvolá vôľu prácou na inej časti mozgu?

A my vo vedomí iba trpne registrujeme, že čo to ten mozog s nami stvára.

A v tele máš srdce, to je šofér

Ta to super. 👍👍👍

Ľudia v kóme môžu byť takí zombíci.
Po porážke im prestane fungovať mozog - je takmer celý nefunkčný, okrem mozgového kmeňa. To je prazáklad mozgu, ktorý vznikol v evolúcii ako prvý, a riadi aj tlkot srdca, a preto sa títo ľudia nedajú prehlásiť za mŕtvych, lebo srdce ešte funguje. Ak sú podporovaní prístrojmi ako napr, dýchanie, dodávajú im živiny do žíl atď., tak "žijú". Nemajú šancu sa zobudiť.
Srdce dotlčie v okamihu, keď tento mozgový kmeň prestane byť funkčný.

Podľa mňa v tomto prípade ""hlbšie" odpovede na otázku "prečo?", otázku slobodnej vôle" úraduje fantázia, a pri nej sa zvykne hovoriť, že sa jej medze nekladú /podľa mňa, však tiež svoje medze má/.

V podstate, odpoveď je možno aj v tom, že náhoda je len toľko veľa príčin, že ich nevieme všetky postrehnúť.

Vraj anatómovia hľadali v človeku vôľu, ale nikde ju v ňom nenašli 😉

Babráci, taký Da Vinci našiel aj dušu!

"Galileo Galilei, on byl tenkrát totiž opilej...." :)

Nenašli, pretože ešte nepreskúmali neuróny.

Vôľa je niečo ako rýchlosť auta.

Auto môžeš rozoberať koľko chceš, rýchlosť v ňom nenájdeš. :)

O tom neviem. "Počul" som však /z viacerých zdrojov/, že všakovako hľadali dušu😉

Nejde o to, či nejaká teória explicitne prizná nevyhnutné následky svojich myšlienkových princípov, ja píšem: Domysli do posledných dôsledkov to, čo sa tu naznačuje v príspevkoch tejto témy a zistíš sám, že sa tu vlastne tvrdí, že mozog, teda nám nevedomá telesnosť, je pánom našich činov, nie naše vedomie.

Dne 13. září 1848 pracoval Phineas Gage jako předák na stavbě trati nedaleko vesnice Cavendish ve Vermontu. Po předčasném výbuchu nálože mu proletěla hlavou železná pěchovací tyč dlouhá více než jeden metr, silná v průměru přes tři centimetry a vážící šest kilogramů. Gage se po deseti týdnech léčení z úrazu zotavil, ale přišel o levé oko a utrpěl poškození frontálního mozkového laloku. Po zotavení vystupoval v show Phinease Taylora Barnuma, pak byl v Chile řidičem dostavníku a od roku 1859 pracoval na farmě v Kalifornii. Ačkoli zranění nesnížilo jeho intelektuální schopnosti, postupně se u něj projevila změna povahy, z mírného člověka se stal náladovým, sobeckým a agresivním. Trpěl také záchvaty epilepsie a jeden z nich se stal příčinou jeho smrti ve věku 36 let.

Kua 5x som skracovala príspevok...

Lekári jednoducho vedia, že zmeny mozgu vyvolávajú zmeny na správaní a fungovaní človeka, a vedia aj popísať tie oblasti v mozgu, ktoré a ako ho menia. Stimuláciou bodov v mozgu vedia aj vyvolať tie túžby, pocity, spomienky a dokonca aj spomienky na fikcie.

Ja, ty, rovná sa mozog.

Výborne Lemmy, ty si aspoň priamy, bez zahmlievania.

Nenazval by som to pracovnou hypotézou, pretože nepracujem s ňou cielene, len zo záľuby - náhodne, spontánne, ak sa niečo k tomu objaví. Už som písal, že je komplikované robiť hneď experimenty /pokusy/ na ľuďoch, preto sa robia na zvieratách (ani to nie je celkom bez /etických/ komplikácií). Väčšinou až na základe takto získaných skúseností sa aplikujú v experimentoch s dobrovoľníkmi. Tu je niečo o myšiach hms.harvard.edu . Určite sa dá nájsť aj článok o chémii v mozgu, ktorá ovplyvňuje naše rozhodovanie, pričom "chémia" sa mení reakciou na okolie.
O tom, že aj naše rozhodovanie je evolučne dané hovoria fakty jeho postupného vývoja od nevedomého stále viac k uvedomelejšiemu. Preto je možné skúsenosti z pokusov na "jednoduchších zvieratách" aplikovať i na človeka.

Čo sa týka toho, či vedomie je pozorovateľom, našla som zaujímavú myšlienku, že vedomie je okrem iného, aj pozorovateľom nevedomia... hej, to mi dáva zmysel.