V hlbokom údolí, kde sa hmla držala pri zemi ako staré tajomstvá, žil drak.
Nebola to žiadna príšera z rozprávok, ale pokojný tvor, ktorý mal rád teplo, vôňu pečených gaštanov a svoju princeznú, ktorá mu každý večer čítala staré knihy.

Žili si spolu dobre.
Nie ako väzeň a strážca, ale ako dvaja, čo si rozumejú aj bez slov.

Raz ráno sa však ozval rachot brnenia.
Do jaskyne vtrhol bohatier, celý zadýchaný, s mečom v ruke a s výrazom človeka, ktorý prišiel zachrániť svet — aj keď ho o to nikto neprosil.

„Princezná, som tu, aby som ťa vyslobodil!“ zvolal hrdinsky.

Princezná zdvihla obočie.
Drak prevrátil oči.

„Pred čím?“ spýtala sa pokojne.

„Pred ním!“ ukázal bohatier na draka, ktorý si práve dopíjal ranný čaj.

Drak si povzdychol.
„Chlapče, ja som tu doma. Ty si ten, čo vtrhol do cudzieho domu s mečom.“

Bohatier sa zarazil.
Toto v príručke pre hrdinov nebolo.

„Ale… ale… princezná je predsa unesená!“

„Nie,“ povedala princezná. „Som tu dobrovoľne. A ty si práve narušil náš pokojný víkend.“

Bohatier zmätene pozrel raz na ňu, raz na draka.
Jeho legenda sa začala rozpadať ako starý pergamen.

Drak sa naklonil bližšie.
Nie hrozivo — skôr unavene.

„Vieš,“ povedal, „každý príbeh má viac strán. Ty si počul len tú svoju. A tá znie hrdinsky, to uznávam. Ale skús sa niekedy opýtať aj druhej strany, či vôbec chce byť zachránená.“

Bohatier sklopil meč.
Prvýkrát v živote ho nenapadlo bojovať.
Len ticho prikývol.

Princezná mu podala šálku čaju.
„Sadni si. Vysvetlíme ti to.“

A tak tam sedeli: drak, princezná a bohatier, ktorý zistil, že svet je väčší než jeho príbehy.

A odvtedy sa v údolí rozprávalo, že najväčším hrdinstvom nie je zabiť draka, ale pochopiť ho.

Hm, práve čítam Eragona - resp, už Eldesta - a vcelku to ide v podobnom duchu, draci sú tam najsvetlejšie bytosti, pomáhajúce človeku proti zlu...

No jo ;)

Tak to býva ;)

Stačí vykríknuť, že drak žerie princezné a to sa šíri populáciou ako rakovina ;)

A tak je to možno s mnohými inými (nie) drakmi vo svete ;)

O pár storočí neskôr sa mladý junák vybral z toho údolia na vandrovku. Po mnohých rokoch prišiel na veľmi vzdialené miesto a objavil jaskyňu, uzatvorenú dubovou bránou. Zdvorilo zabúchal. Otvoril mu drak, usmial sa. Mladík hovorí: "Mohol by som dostať trochu čaju?" A drak na to: "Nie, ty červ!" A zožral ho po tom, čo si ho najskôr upiekol vlastnými plameňmi.
Princezná s okovami na nohách tíško zavzlykala v kúte jaskyne.

Aký účel malo to väznenie princeznej v okovách?

To je tajomstvo.

Draci samozrejme v našom zmyslovom svete neexistujú. Sú to rozprávkové bytosti. To jest, bytosti obrazné, ktoré predstavujú niečo z duševne-duchovných síl pôsobiacich na človeka.
Aj posvätná kresťanská knižka spomína draka = ten satan a diabol, ktorý bol zvrhnutý z neba.
Forma draka je proste len primeraná obrazná forma pre to, čo nemohlo byť v nebi, lebo to odporovalo nebeskému kráľovstvu.

Takisto rozprávková princezná je obraz, veci primeraná personifikácia ľudskej duše.

A bohatier je samozrejme duch pravdy, čistý služobník kráľovstva nebeského.

Okultistovi tie obrazy dávajú jedno-jednoznačný zmysel, aj keď sú zahalené do príbehu, zvaného rozprávka.


Ale dnešnému materialistického vedomiu sa to prirodzene musí zdať absurdné. A tak sa drak stáva pre nás hrdinom, dobrákom, pomocníkom človeka. To jest: čistým výmyslom bezo zmyslu, nevzťahujúcim sa k ničomu duševne reálnemu.

A možno je to len o vyvažovaní pohľadov ;)

Ako som nazval tému - uviedol som pohľad draka ;)

Jedna strana by bola rada, aby sa presadila tá ich verzia pravdy ;)

Iná strana zas pretláča svoju ;)

Tretia sa pridáva "konfliktu" pohľadov svoj vlastný ;)

A tak vzniká guláš ;)

A je potom na každom jednom, či si vyzobe z polievky mäsko, zemiačik, feferónku alebo si vytvorí vlastný recept, ktorý bude obsahovať i kus piva, lebo správny guláš možno podľa neho má ho obsahovať ;)

Naša dnešná pozemská realita je javiskom, na ktorom ľudské bytosti môžu slobodne predostierať svoje príbehy.
Každý má právo predostrieť svoj pohľad, svoj príbeh, svoju pravdu.

A každý má právo si z nich vybrať to, čo ho oslovuje. To je na tom to krásne.

Nik dospelý nemôže tvrdiť, že bol ku svojmu názoru, ku svojmu presvedčeniu donútený. Sme slobodní v našom výbere, k čomu sa prikloníme.


Niekto k tomu pridáva, že vraj z nášho výberu budeme zákonite niesť následky. Nuž, možno to vôbec nie je pravda.

Hm. Čínsky drak je opakom, a je starším symbolom... Podivné.

Môže byť. Čína je celá podivná.