Je to úplne bežná vec.
Napríklad v športe.
Jeden tím vyhrá, alebo jeden jednotlivec vyhrá a časť ľudí sa raduje, lebo mu fandí.
Druhý tím, druhý jednotlivec však prehral a časť ľudí smúti, lebo mu fandí.

Potom tiež v politike.
Jedna strana vyhrá, časť ľudí sa teší, druhá strana prehrá (voľby), časť ľudí je sklamaná a smutná, poprípade až nešťastná.

Takisto vo vojne.
Ukrajinci zničia most, lietadlá, tanky - časť ľudí sa z tej správy teší, časť ľudí je z toho smutných.
Rusí zničia most, lietadlá, tanky - iná časť ľudí sa z tej správy teší, iná časť ľudí je z toho smutných.

Atď atď...

A tí, čo sa tešia, tým je šumafuk, že niekto iný je nešťastný. Dokonca si z neho ešte srandu robia.

Ľudskosť? Empatia? Súcit? Ťažko. Veď "naši" predsa vyhrali, tak čo nás po tých druhých!!!

Je tomu tak aj v prírode, predátor uloví korisť a záleží na tom, o kom je prírodopisnom filme reč - "Konečne ulovil niečo a prežije" alebo "mláďatká koristi sú odsúdená k záhube"... a my jasáme a plačeme... :) My tiež môžeme byť aj predátorom aj korisťou...

Pri pive zvyknem prelistovať Nový čas, ktorý je tam k dispozícii. Čítam ho veľmi málo a to vtedy, keď nájdem niečo zaujímavé nepolitické, nie "čiernokronikové", nie o "celebritách"... ale napr.:
www.cas.sk
😉🙂

Samozrejme, to si mohol aj erovi napísať, ako empaticky pomáha Fracúzsko Ukrajincom a Čína Rusom, a ja ti poviem, že som mala veľkú radosť z kačky pred tromi týždňami na tanieri... dúfam, že máte dosť empatie a zdielate moju radosť 😄

Teším sa, že si mala radosť z pečenej kačky. Chúďaťko kačička... 😄😄😄

No veď to, presne... tomu sa vyhnúť nedá.
Mám sa radovať, že medveď zožral moje dieťa a najedol sa? :)

Nadja + era, Mohol, ale tak či tak si to prečíta a bude reagovať ako ja teraz, poza bučky (žiaľ často i škuľavo /to má asi z toho "pozabučkovania/😞😉). Svojim príspevkom som sa snažil poukázať na to, že je "bilión biliónov" prípadov /uvedený je menší ako máčny máčik/, keď radosť nie je na úkor iného. To mi v tejto téme chýbalo😉🙂

Tak ale toto už máme prebrané, že radosť nie je na úkor iného sme dokázali aj u makakov, aj tým to občas "zhora" pritrafia :)

Akože nie je? Niektorá ľudská radosť sa primo prejavuje výsmechom druhého človeka. Možno ty také nepoznáš, ale môžem zaručiť, že také sa reálne vyskytuje.

A v nepriamej verzii je to v tom nezáujme o utrpenie druhého.

Presne tak - "niektorá"😉 Sú však aj také radosti a je ich "bilión biliónov", ktoré sa neprejavujú výsmechom druhého človeka /pričom také ani akosi nie celkom dobre chápem/, neprejavujú na úkor iného, pričom to nie je len o maličkostiach ako 🍵🍻🥂 ale aj o 🫂❤️... napríklad i z radostí urobiť druhému radosť🙂

Koľko radosti by sme spravili kurencom v klietkovom odchove, keby sme ich pustili... :)
Skrátka, nejde to inak, ako sa s týmto antagonizmom zmieriť.

Nejde to uskutočniť, keď tých kureniec je viac ako 45 000. Novogal by ti to vysvetlil. Nie sú na to priestory, ani kapacity.

Ale čo ak je v tom aj istý pocit, že "takto by to bolo správne, takto to má byť"?

Napríklad pri nejakých rozprávkach vnímame, že snehulienka by vlastne mala prežiť a čarodejnica by mala byť potrestaná.
Alebo na konci filmu "Záhrada" je veta: "Konečne je všetko, ako má byť".

A to, čo sa odohráva v cítení konkrétneho človeka je zmesou pocitov daných výchovou spolu s pocitmi, ktoré sú "dané zhora" ako cit pre pravdu, cit pre harmóniu sveta apod. a tiež spolu s egoistickými pocitmi, ktoré si človek ani nezvolil, ani ho to neučili, proste v ňom žijú ako nejaká samostatná entita a v nejakých situáciách vystupujú z hĺbky.

Podľa mňa, veď vieš, ak naučíš dieťa, že pravdou je, že cigán je zloduch, ktorého treba zavrieť, bude mať cit presne podľa výchovy. A tak sa aj deje naprieč spoločnosťou... Zober si tých otrokov, tisícročia nič "zhora" neupozornilo na diskrimináciu a nemorálnosť :)

K otroctvu - v hlbokej ďalekej minulosti ľudia vnímali človeka inak, než dnes. To, že sa nám to našim dnešným rozumom zdá nepochopiteľné, je len následok nášho nechápania.

Ale napokon to "zhora" prišlo a ľudia to presadili do života. Všetko má svoj čas.

----
Že sa niečo naučíme je pravda, ale aj takú matematiku a fyziku sa musíme učiť. - Ak nás niekto niečo naučí, nemusí to byť vždy iba niečo nesprávne, môže to byť aj v súlade so skutočnosťou.

No veď to presne píšem, prečo ho tak vnímali? Lebo sa to učili spolu s materinským mliekom :)
Nie, ale je to následkom vtedajšieho nechápania, dnes už chápeme lepšie, a mnohé ani teraz, ale v budúcnosti ano, otvárame zatial len tie "okienká" :)
Ani popravy neboli odsúdené hneď, ako na to filozofovia prišli, a niekde to neuznávajú doteraz.

Aha, práve nám to džgajú zhora do hláv 😄

Myslíš, že keď ti napadne nejaká múdra, krásna a dobrá myšlienka, že to prišlo "zdola"?

Je predsa všeobecne vžité, že hovoríme o RASTE, ak hovoríme o pokroku, hovoríme, že niekto má VYŠŠIU životnú úroveň, VYŠŠIE ideály ... Áno, múdre, krásne a dobré veci k nám prichádzajú zhora. ☺️

No, vieš... čo trebars "zvnutra"? :)
Ja veľmi veľa čítam. Je veľa krásnych myšlienok, ktoré si prečítam (aj od teba) - a možno si spomeniem, ale myslím si, že som na to prišla ja. Alebo ich skombinujem a vznikne z toho niečo nové. Za môjho života to sú tisícky, možno miliony alebo miliardy myšlienok, ktovie.

"Zvnútra" by mohlo byť, ale moc sa nepoužíva. "Zhora" je to isté, čo "z hĺbky". Proti tomu "zdola" je čosi ako "povrchne".

Všetko je to len o tom, či názvoslovie je aspoň približne správne alebo viac-menej nesprávne voči celku sveta.

Zvnútra v materialistickom zmysle - akože niekde v hmotnom tele je nejaké elektrochemická databáza informácií, z ktorej sa myšlienky objavujú vo vedomí - .... každý má právo na svoj názor, ak sa mu javí zmysluplný.

Hovoríme skrátka z dvoch rôznych smerov pohľadu.

Pri poznávaní, napríklad nejakých prírodných zákonitostí, však vôbec nejde o to, že človek skombinuje informácie, ktoré sa do neho dostali behom času skúsenosťou. Zo skúsenosti použije iba pojmy a slová - aj to iba kvôli dorozumeniu sa s ostatnými. Ale samotnú zákonitosť - ak je ten človek prvým, ktorý na ňu prišiel - odčíta priamo z daného prírodného javu.

Samotný jav mu odhalí svoje zákonitosti a človek ich, poznávajúc, dáva do pojmov, do slov.

A to, že jav má svoje zákonitosti, že sa chová tak, že môže byť popísaný ako zákonitý, to práve značí, že jav nie je slobodný, ale je riadený. A tieto zákonitosti nazývame vyšším princípom v tom jave. Preto sa hovorí, že "boli dané zhora".

A ak ich človek odčíta z javu, tak pritom siahol svojim vedomím práve do tej sféry, odkiaľ ony boli dané. "Zniesol ich zhora", "boli mu dané zhora"...

Zdola im dal iba ich ľudský "šat" - obliekol ich do pozemských slov.

Predstavovať si pri vete "bolo to dané zhora" nejaký fyzický priestor, fyzickú oblohu, ktorú má človek nad hlavou, je úplným nepochopením daných slov.

Uvedené v 36, 37 odporuje poznaniu, ktoré máme ohľadne získavania objavov, odporuje spôsobu akým človek objavoval "nové". Každý jeden, každá jedna myšlienka súvisí s objavmi, myšlienkami, získanou skúsenosťou /skúsenosťou v tom najširšom zmysle slova/. Ničovaté nič prišlo zhora. Stačí uviesť jeden objav, jednu myšlienku, ktorá nám bola daná zhora a človek "skúsenosti použije iba pojmy a slová - aj to iba kvôli dorozumeniu sa s ostatnými", aby si uvedené tvrdenie spochybnil😉🙂
Ešte poznámka k "pojmy a slová".
Michael Faraday objavil magnetické pole, siločiary tohto poľa. Svoj objav znázornil obrázkami. Tu je jeden z mnohých. miro.medium.com Až neskôr James Clerk Maxwell ich vyjadril pojmami matematiky😉🙂

No, ja neviem... akože myslieť si o kameni, že je riadený niečim zhora, aby ležal na ceste a slobodne si nelietal, to mi príde dosť srandovné...
Zabúdaš však, že ľudia na ceste za poznaním sa aj dosť často mýlili... tie omyly, to im tiež posielali bytosti zhora? A keď prišli na to, že to bol omyl, znova práca bytostí? To oni nespozorovali? A ako si bytosti vyberajú ľudí, ktorým to zhora pošlú?

Náš Tomáš tu má spustu nápadov, ako zlepšiť svet, asi má hore nejakú protekciu 😄

V podstate si to v prvých slovách dobre vystihla: "Neviem myslieť o kameni, že by bol riadený niečím zhora". :)
Ale ak niekto niečo nevie myslieť, neznamená to, že sa to myslieť nedá - myslieť tak, aby to neodporovalo skutočnosti.

Myslieť sa dá všeličo, čo nám len fantázia dovoľuje. Keď niečo nevieme, z toho ešte vôbec nevyplýva, že je pravdou to, čo tvrdia tí, ktorí hovoria, že vedia. Najmä ak ich tvrdenia sú nedostatočné /nezohľadňujú otázku "ako?", hoci v iných prípadoch požadujú detaily do najmenších podrobností/ a nezodpovedajú pozorovaniam 😉🙂

Bytosti prekážok, bytosti omylov...

Tak ako vo fyzickom svete ti jedna rastlina dodá síl, druhá ťa môže otráviť - tak je to aj s duchmi.

Nie skúsenosť, prax... ale duchovia😉🙂

Tak ony tie bytosti zosielajú na teba tie správne myšlienky a na nás iné, že tie tvoje sú hlúposť... čo tým teda sledujú, potvorky? 😄

To je vec zákona rezonancie.

Ako rádio - aké vlnové dĺžky naladíš, také začne rádio prijímať a reprodukovať.

Všetky duchovné bytosti sú činné a teda pôsobia podľa svojej podstaty.

Konkrétny človek je náchylný prijímať tie vplyvy, ktoré zodpovedajú jeho bytosti, jeho charakteru, výchove, proste, tomu, aký sám je.

Ak má dosť silnú vôľu, môže zlým vplyvom nepodľahnúť a nedať sa zviesť.
Ak nemá, podľahne. Poprípade sa môže niečím stať až posadnutým.

My, na rozdiel od Teba, od tých, od ktorých si si osvojil názory, "teórie"... sme rádiá naladené na nesprávne vlnové dĺžky😉🙂

Chcela si asi napísať, že tie naše sú hlúposti😉🥰

No veď o to ide, kto rozhoduje, ktoré sú hlúposti a ktoré nie? :)
Lebo každý to "svoje" naladenie považuje za správne... :)

Predsa duchovia a naše naladenie na ich vlnové dĺžky😉 My ich správne naladené, na rozdiel od tých s "vyšším duchovným poznaním", nemáme. Nech je už prax, skúsenosť akákoľvek, odporujúca, či potvrdzujúca... na nej vôbec nezáleží- je totiž "čerpaná" zdola😉🙂

A kým to neodporuje zákonom spoločnosti, tak je úplne v poriadku, že každý považuje vlastné naladenie za správne. Každý z nás si tak či onak nesie za to svoje následky.

Lenže reč je o:
"Pri poznávaní, napríklad nejakých prírodných zákonitostí, však vôbec nejde o to, že človek skombinuje informácie, ktoré sa do neho dostali behom času skúsenosťou. Zo skúsenosti použije iba pojmy a slová - aj to iba kvôli dorozumeniu sa s ostatnými. Ale samotnú zákonitosť - ak je ten človek prvým, ktorý na ňu prišiel - odčíta priamo z daného prírodného javu..."
Teda aj o poznávaní prírodných zákonitostí, zákonitostiach ... a nielen o zákonoch spoločnosti😉🙂

Odporúčam k téme www.slovart.sk
Už som ju dávnejšie poradil aj erovi, ale nemá záujem...

"Táles údajne zastával názor, že všetka hmota sa skladá z jedinej fun-
damentálnej substancie. Podľa Aristotelovej Metafyziky „väčšina
najstarších filozofov verila, že počiatkami všetkých vecí sú iba lát-
kové počiatky. ... Táles, pôvodca tohto druhu filozofie, hovorí,
že je ním voda.“ 1 Oveľa neskôr Diogenes Laertios (žil a praco-
val okolo r. 230 n. l.), životopisec gréckych filozofov, napísal:
„Za pralátku všetkých vecí určil vodu a vyhlásil, že svet je oživený
a plný božských bytostí.“2
Máme to chápať tak, že keď Táles učil o „univerzálnej prvotnej
substancii“, predstavoval si, že všetka hmota sa skladá z vody? Ak
áno, v nijakom prípade nevieme povedať, ako k takému záveru
dospel. Ak je však niekto presvedčený, že všetka hmota sa skla-
dá z jednej spoločnej substancie, voda nie je zlým kandidátom.
Vyskytuje sa nielen ako kvapalina, ale ľahko sa môže zmrazením
zmeniť na tuhú látku a varením na paru. Voda je pre život očivid-
ne podstatná. Nevieme však, či si Táles myslel, že napríklad ska-
ly sú vytvorené z obyčajnej vody a všetky tuhé látky majú niečo
spoločné so zamrznutou vodou."

Pekné. :)

To je veľká ilúzia dneška, že vraj človeka dnes chápeme lepšie, než v pradávnaj minulosti.

Dnes chápeme lepšie iba minerálnu stránku človeka.

Mám aj ja minerálnu stránku ? 😄😄🍷🍷

No. mne sa zdá, že toho človeka čo bol otrokom vtedy chápali rozhodne inak ako dnes. A dovolím si tvrdiť, že ho dnes chápeme lepšie :)

Nuž a ja som presvedčený, že nie, nechápeme.

Prečo? Je lepšie, ke´d ho necháme drieť na nás?

Vezmi si to inak - Príklad: Predstav si, že by sme my ľudia ľudia vôbec nemali čuch. Ale žili by medzi nami nejakí, zopár, ktorí by čuch mali. Tí by sa pre nás ostatných chovali zjavne čudne - niektorý miestam by sa vyhýbali (kvôli smradu), niektoré miesta by vyhľadávali (kvôli vôni). My ostatní by sme ich odsudzovali, že ich chovanie je niekedy hanebné...

Ale oni by žili v úplne inej realite, než my.

Tak nejak dnes posudzujeme staré, prehistorické doby. Ale ľudia vtedy žili v úplne inej realite. Lem my si to nechceme pripustiť.

Samozrejme - DNES, keď už ľudia žijú iba v tejto momentálnej realite, tu existujú nejaké prežitky minulosti, čisto iba skrze tradíciu - a to je nedobré, lebo sa to DNES už nedá ničím ospravedlniť.

Otroctvo zaniklo nie na základe "čuchu" jednotlivcov, ale začiatky jeho zrušenia sú v ekonomike, keď sa ukázalo, že je nerentabilným a to nielen kvôli vzburám. Až potom sa postupne zlepšil čuch, ktorý už menšina mala, postupne aj ostatným🙂

Ja mám ináč šPIČKOvý čuch ak by bol záujem. ☺️☺️

Sem www.obeccajkov.sk k nám na dolniaky zavítal medveď, mohol by si ho vyčuchať? Utáborí sa u nás a budem tu mať neželanú konkurenciu🫣🤓

Už sadám na bajk. 👏🤝🤝

Príď, posedíme pri pive🍻 možno aj toho medveďa pozveme a dohodnem sa s ním. Vysvetlím mu, že v kožuchu mu tu tak dobre nebude, ako na horniakoch, aj keď tam je toho cesnaku menej🥰

Tak to je super nápad, priprav chlebíčky a liter domácej pálenky, pre istotu dva litre, čo keď to bude medveď alkoholik. 😘😛👏🍻🥂🍷🚑

Len neviem čo porobí "domáca" v tejto horúčosti, ktorá vládne u nás. Pivečko je lepší liek🍻🤣

Jak, šag ožereme macíka a potom ho zožereme ňo aňo. 🐻🙆‍♂️🐻🙆‍♂️🐻🙆‍♂️🐻

Lepšie povedané, je oveľa viac tých, ktorí chápu otroctvo "inak", ako tomu bolo v minulosti, že na rozdiel od minulosti, je názor odsudzujúci otroctvo prevládajúcim🙂

Zhora nám prišlo ničovaté nič, v zmysle "hop a je tu ľudoop"😉 "prišla" k nám "zdola" skúsenosť😉🙂

Ďalšou otázkou pri tomto by trebárs mohlo byť, či by sme náhodou my ľudia nemali na sebe začať duševne pracovať v tom zmysle, že si budeme pri každej našej radosti z víťazstva nad inými všímať smútok druhej strany. Všímať si ho s tým, že sme ho vlastne sčasti my sami spôsobili - že sme na seba ním vlastne uvalili akúsi vinu.

Možno skôr nebrať tie víťazstvá a prehry tak vážne a fatalisticky.
On každičký úspech je splatený neúspechom iných, ale keď makáš celý rok na tom, aby si zvíťazil, a iný možno až tak nie, tak sa odmenou je vlastne hlavne tá radosť, že sme to zvládli...

Diabol vo filme "Diablov advokát" hovorí: Márnivosť je môj najmilší hriech. :)

"si budeme pri každej našej radosti z víťazstva nad inými všímať smútok druhej strany"
Súhlasím, až na to, že sme na seba neuvalili vinu /pokiaľ máme na mysli športové, vzdelanostné, kultúrne... a pod. zápolenia/ Nabudúce predsa tými porazenými môžeme byť my. Podstatné je neurážať, nevyvyšovať sa, nerobiť zo súťaží zdroj nevraživostí, nenávisti... nerobiť z nich viac, než čím sú /ako sa to žiaľ často deje/. V popretí by mala byť myšlienka, ktorá bola už pri zakladaní OH - mierové zápolenie v priateľskom duchu🙂