Ak by som sa z môjho pohľadu mal vyjadriť ku svetovému dianiu, tak by som si predovšetkým stanovil otázku - aká je najvyššia priorita?
A vychádza mi jednoznačne: najvyššia priorita je to, čomu kresťania hovoria "spása ľudskej duše".

Z okultistického pohľadu to nie je ani bohatstvo, ani sláva, ani národ, ani rodina, ani holý ľudský život.

Keďže je pre mňa prirodzené počítať s tým, že individuálnou smrťou sa nič nekončí, ale že každý z nás má pred sebou bezpočet ďalších pozemských životov, tak to, čo vnímam ako najsamdôležitejšie, je - prežiť pozemský život správne v morálnom zmysle.

Pretože zákony opätovných životov hovoria: Nemorálnosť duše v jednom živote sa prejaví chorobami tela v nasledovnom živote.

Z tohto hla pohľadu sú všetky tieto boje a vojny vlastne len skúškami našej vlastnej ľudskosti. Veľké svetové dianie (ktoré nemôžeme ovplyvniť) sa nás v terajšej dobe snaží atomizovať, rozdeliť človeka od človeka na základe názorov, polarizovať, osamostatniť, uvrhnúť do duševnej samoty, v ktorej sa človek bude cítiť ohrozený svojimi blížnymi.

To je naša skúška.

Je nepopierateľnou pravdou, že napriek tomu, čo v nás žije ako inštinktívne sympatie alebo antipatie s tým či oným dianím, my sami môžeme napriek tomu sa v našom najbližšom okolí a vo všetkých našich vzťahoch správať ľudsky a nestratiť sa vo vlastných pudoch a vášňach a inštinktoch tela.

Ak je človek človekom, tak si dokáže podmaniť svoje nižšie, "zvieracie" ja.

Môžeme byť milí na ľudí, ktorých stretneme na prechádzke, v obchode, na úradoch, môžeme byť ľudskí a chápaví voči ľuďom, s ktorými diskutujeme. Môžeme s nadhľadom dokázať znášať krivdu, odsudzovanie, výsmech, ponižovanie a spolu s Kristom si povedať "odpusť im, lebo nevedia, čo činia".

Ide o našu dušu. O nič iného. Tak to vnímam ja.