Dozvedeli sme sa, že dve ústavné sťažnosti Dannyho Kollara proti väzbe, teda odpornému politickému žaláru, boli odmietnuté. Jednu odmietol senát politického aktivistu Szigetiho. Druhú senát exekútora Molnára. A tak Dannymu aj dva senáty Ústavného súdu SR zexekvovali slobodu.
Dobrá správa znie, že Danny podal ďalšie dve ústavné sťažnosti. Azda o nich budú rozhodovať senáty bez politických aktivistov a exekútorov. Aj na Ústavnom súde SR totiž ešte pôsobia stopové prvky spravodlivosti, i keď sú čoraz menej viditeľné.
Zlá správa, ktorá je zároveň dobrou, znie, že všeobecné súdy už tri mesiace meškajú s rozhodnutím o Dannyho žiadosti o prepustenie z väzby. Ústavný súd konštantne judikuje, že rozhodovanie o žiadosti o väzbe nad šesť týždňov je neprípustné. To znamená, že Danny by mal byť prepustený z temnice už v dôsledku prieťahov, ak nie preto, lebo jeho väzba je očividne nezákonná.
Samozrejme, politický špecializovaný súd a aktivistami prerastený najvyšší súd môžu znova ohnúť právo a ponechať Dannyho vo väzbe bez ohľadu na okolnosti, zákony a judikatúru Ústavného súdu SR.V tomto ohľade si nadosmrti pamätajme meno špecializovanej sudkyne Elišky Šnajderovej. Ona je strojkyňou nezákonného žalárovania človeka za vyslovený názor.
Napriek tomu mám pre Dannyho povzbudivý odkaz. Vždy platilo, platí a bude platiť: Zavrieť môžu, pustiť musia. Niekedy to trvá dlhšie. Často je to sprevádzané prieťahmi, krivdami, nespravodlivosťou, šliapaním po zákonoch a ľudskej dôstojnosti.