Krátkozrakosť je v živote problém, ktorý má jednoduché riešenie - okuliare.
V politike je to zložitejšie. Zmena optiky a nazerania na realitu chce odvahu, silu aj sebareflexiu.
Pýtam sa – čo z toho má naša drahá, vojny chtivá, európska elita.
Vojna na Ukrajine sa jedného dňa skončí. Možno aj veľmi skoro. Mier raz URČITE bude.
Čo však s 18-timi batohmi sankcií a extrémnou posadnutosťou proti Rusku, jeho plynu a rope. Čo bude s tým ospevovaným ODSTRIHNUTÍM. Bude vari opätovné PRIŠÍVANIE...?
Rusko na mape sveta tak či onak zostane. Budeme ho ignorovať ? A popritom hospodársky upadať. Kvôli politickej krátkozrakosti ?
Kto zo ctených a „ochotných“ európskych lídrov a vojnových štváčov nájde v sebe odvahu priznať omyl a zmeniť optiku.
Všetci, ktorí sa tri roky bavia so sankciami, vyhrážkami, nezmyselnou vojenskou podporou Ukrajiny a ešte aj teraz nepríčetným zbrojením, budú zalezení pod perinou hanby.
Kto - okrem dvoch premiérov Slovenska a Maďarska - bude mať gule a kožu na tvári aby išiel do Moskvy obnoviť obchodné vzťahy.
Lebo niekto to bude musieť urobiť.
A ostatní môžu rovno odovzdať demisie. Pravda, ak sa v nich nájde aspoň kúsok charakteru a sebaúcty.