Neverím ľuďom, ktorí nemajú radi psov,
ale verím psovi, keď sa mu nepáči človek.

Neverím nikomu a ničomu, iba môjmu vlastnému úsudku.

Prečo neverím ľuďom, ktorí nemajú radi psov? Lebo som skúsenosťou usúdil, že nie sú dôveryhodní?
Prečo verím psovi, keď sa mu nepáči človek? Lebo tak mi to radí úsudok na základe mojej skúsenosti?

Nuž, taký rozhovor s človekom, ktorého zničoho nič napadol pes a dohrýzol ho, mi značne koriguje to "neverím ľuďom, ktorí nemajú radi psov". Verím, že niektorí k tomu majú reálny a pádny dôvod.

Pes rozpozná zlého človeka

Objektívne zlého človeka? Alebo zlého len podľa momentálnych ľudských dohovorov?

Čo to vlastne je, čo to ten pes rozozná? Je to naozaj ZLO? Alebo niečo úplne iné? Kto vidí do hlavy psa, aby videl, čo si pes myslí?

V podstate si v jednom príspevku napísal niečo, čo v iných príspevkoch popieraš.

1. Existuje objektívne zlo, ktoré nie je dané ľudskou dohodou - niektoré zvieratá ho prirodzene rozpoznávajú.
2. Pes vníma duchovno. Pretože dobro a zlo nie je prírodný jav, ale morálny, to jest duchovný jav. To, z čoho si sa v inej téme vysmieval, tuná priamo tvrdíš.

Realita proste nepustí. :)

Psy nemajú ľudský dohovor.

Podľa jeho správania.

Psy sú cicavce. Majú s nami veľa spoločné.

Roky so psími ušami



🙂