Niečo o svete, ktorý je okolo človeka.

Už keď vzniká nový fyzický človek, nevzniká z ničoho. Matka a otec poskytujú fyzické substancie, bunky, chemické zlúčeniny, zo seba samých a z nich sa formuje embryo. A aj keď človek opustí pri pôrode matku, ktorá tvorila dovtedy jeho okolitý svet, aj následne sa jeho fyzický organizmus tvorí z látok, prijímaných zvonka.
Približná predstava by mohla byť, že "človek" je akýmsi neviditeľným silovým poľom, ktoré organizuje látky, prichádzajúce z okolia do tvaru a do funkcie ľudského telesného organizmu.
Keby nebolo fyzického okolia, nikdy by nevzniklo ľudské individuálne fyzické telo.

Samozrejme, je zrejmé, že ľudskú fyzickú postavu vo vonkajšom svete nenachádzame, látky, ktoré človek prijíma, majú iné formy a iné súvislosti. A tak to, čo vzniká ako ľudská postava, vzniká vnútorným pretvorením látok, prijatých zvonka. Len v človeku fungujú tieto látky ľudským spôsobom. Keď človeka opustia, prispôsobia sa opäť neľudskej vonkajšej prírode.

Aký logický dôvod by sme si mali myslieť, aby sme uverili, že s našimi myšlienkami a ideami je to inak?

Prečo by sme si mali myslieť, že idey vznikajú v človeku z ničoho, poprípade že vznikajú z činnosti hmoty?

Je skôr logické, že tak ako hmota ľudského tela vzniká vnútorným pretvorením a prepracovaním hmoty vonkajšieho sveta, tak aj naše myšlienky, idey a ideály vznikajú vnútorným pretvorením a prepracovaním myšlienok, ideí a ideálov vonkajšieho sveta. To jest, že idey sú vonku, mimo človeka, človek ich prijíma, v sebe prepracováva a dáva im človečiu formu.

Tak, ako sústavne, bezprestania preteká ľudskou bytosťou hmota vonkajšieho sveta, tak je logické myslieť si, že človekom bezprestania, sústavne preteká prúd ideí vonkajšieho sveta.

A človeka je možné si predstaviť ako neviditeľný silový, formotvorný útvar, ktorý formuje okolo seba a skrz seba ako hmotu vonkajšieho fyzického okolia, tak aj idey duchovného okolia.

Dám príklad, či tomu rozumiem ;)

Práve si pochutnávam na šúľancoch ;)

Chutia mi ;)

Prebehla mi myšlienka hlavou : Ej to je ale fajnovka ;)

Prišlo to "zvonku" ;)

Zvonku? ;)

To bola otázka ;)

Logicky to nemalo odkiaľ inakiaľ prísť. Zmysluplné myšlienky nie sú nikde v hmote obsiahnuté.
Takže by zostávala iba teória, že hmota sa naučila tvoriť (myšlienky), čo je tiež dosť fantastická predstava.

Minule som sa nad tým zamýšľal a došiel som na niečo takéto ;)

Možno pod slovom "hmota" si predstavujeme niečo neživé, niečo doslova "mŕtve" bez schopností ;)

Nechcem tu pliesť moje predstavy o informačnom systéme ako takom ale ak použijem tvoje pojmy duchovno a tak ;)

Ak si dokážeš predstaviť situáciu, že duchovno vytvorilo hmotu ;) (čo je tvoja premisa) ;)

Potom táto hmota možno nie je to, čo si myslíme že ňou je ;)

Neviem či vieš kam týmto smerujem ;)

Ale ak hmota je zhmotnené duchovno, potom treba sa na ňu aj tak nazerať, že má tie schopnosti, ktoré sa ti zdajú byť chýbajúce na to, aby taká hmota dokázala napríklad "myslieť" ;)

Chcem tým povedať ;)

Ak hmota je zhmotnené duchovno (v tvojom slovníku), potom ;)

Je to ako voda v inom skupenstve ;)

To je úplne v poriadku.
Ale treba si uvedomiť, že naša prírodoveda nič takého v hmote nenachádza.
A teda, ak to tam v hmote je, tak to "nie je z tohto sveta" (ako by povedala bytosť, pochádzajúca z čistého ducha).

A tam je prírodoveda prakticky bezmocná, nikdy si nevypracovala metódy a postupy, ktorými by také niečo mohla skúmať - pretože sama sa zadefinovala, že skúma iba to, čo je vnímateľné piatimi zmyslami.

Neviem, či je to úplná pravda a neviem, či prírodoveda tiež všetko vysvetľuje dokonale a presne ;)

Minule som si robil experiment so zápästím ;)

Otoč dlaň o 180° ;)

Podľa mňa neexistuje vysvetlenie ako daný pohyb je možné vykonať pomocou svalov, šliach a tak podobne ;)

Pre mňa jediné vysvetlenie v tomto prípade je: Daný pohyb je úzko previazaný s mojou vedomou časťou ;)

Že JA akoby priamo ovláda pohyb danej hmoty ;)

Alebo aj JA a hmota jedno sme ;)

Neviem to momentálne lepšie opísať ;)

Skús si ten experiment - prírodoveda to podľa mňa nevysvetlí ;)

Akoby sa samotné kosti a kĺby hýbali na môj povel - lebo tak chcem ;)

A ak by sa to aj dalo vysvetliť pomocou nejakého aparátu, potom je to tiež zaujímavý dôsledok ;)

Vedomá časť dokáže ovládať hmotu (či už svaly alebo kosti alebo čokoľvek iné) ;)

Ale jednoznačne je tam nejaký vzťah medzi tým, čo voláme nehmotné a hmotou ;)

A ja mám pocit občas, že to delenie na hmotné a nehmotné ani len možno nie je na mieste ;)

Lebo sa to dá zjednotiť ;)

Niečo v zmysle : Ja nie je rovnica duch + telo ;)

Ja je niečo ako duch a telo zároveň ;)

Ak prijmeš predstavu, že to čo vnímame (hovoríme zmyslami) je len nejaký "obrázok" ktorý niečo generuje ;)

Potom telo ani len nemusíme mať ;)

Hmota neexistuje vôbec ;)

Čo existuje sú vizualizácia a interakcie medzi nejakými uzlami vedomia ;)

A to čo voláme realitou je ilúziou ako už starovekí filozofi tvrdili ;)

Ja s tebou súhlasím.

Ale na druhej strane, ľudský duch prichádza k poznaniu tým, že najskôr analyzuje a následne systetizuje to, čo rozanalyzoval.

A k analýze potrebuje jasný popis malých pojmov.

Príklad
Vezmem motor a nemusí ma zaujímať, ako funguje, hlavne že funguje. Ale ak chcem spoznať, musím sa naučiť rozlišovať motorový blok, piesty, ojnice, valce, krúžky, klukovicu, ventily....Proste, pri poznávaní, si vytváram pojmy jednotlivých častí.

Pri človeku - samozrejme, že je to duch+telo v jednote. Ale pri poznávaní potrebujem ísť do detailov, ak sa dá. (A ono sa vždy dá, ako ukazuje rozbíjanie atómu).

Nie je na tom nič fantastické. Mozog je hmotný a tvorí myšlienky.

To je iba taká nelogická povera.

A vieš svoj názor aj obhájiť? Rozumný človek vie, že myšlienky sa tvoria v mozgu, a ten je hmotný.

Sú. Sú obsiahnuté v mozgu.

Úplne super príklad je Copilot ;)

Na obrazovke sa ti zjavia myšlienky, je to kvázi medzi stupeň ;)

Lenže Copilot nie je dokonca ani entita, je to "len" softwér ;)

A za softwérom sa nachádzajú dátové centrá (hardwér) ;)

V konečnom dôsledku máš hardwér (hmotu) a softwér (myšlienky), ktoré dokopy dávajú niečo zmysluplné ;)

Niečo čomu si schopný rozumieť ;)

Nie je to dokonalý príklad lebo tento Copilot je ešte v plienkach ;)

Ale posuň si to o pár rokov dopredu, keď Copilot bude mať robotické telo a bude s tebou interagovať cez prevod textu na reč ;)

Bude to dosť podobné tomu, čo je dnes človek ;)

Prirodzene, v technike (kam AI patrí), človek duplikuje to, čoho si je vedomý v sebe. Berie zo seba to, čo si vie predstaviť alebo vyfantazírovať a vytvára kópiu toho mimo seba samého. Tak vzniká ľudská technika a technológie vo vonkajšom svete.

Áno, ale išlo mi o princíp teraz ;)

Máš niečo čo je kvázi nehmotné (myšlienky) a za tým celým stojí veľká infaštruktúra, ktorá umožňuje ich tvorbu ;)

Dalo by sa podobným spôsobom možno poukázať na spôsob fungovania človeka ;)

To čo vidím (kvázi relalitu) je vizualiácia, nie realita ;)

Je to niečo, ktoré mi možno doručuje nejaké veľké dátové centrum niekde v silikon valley ;)

A ja sa nemám ako dozvedieť či je to tak alebo nie ;)

Ak by mi len tvorca toho celého nedal vedieť napríklad ;)

Áno, ale človek vo svojom logickom uvažovaní má niečo, čomu sa hovorí cit pre pravdu. Nie je u nás teraz zrovna bezchybný, ale je tam. Prejavuje sa vyciťovaním pravdivosti myšlienok, s ktorými sa stretá.

Takže to, že niekde sú nejaké servery s dátami, je celkom dobre mysliteľné a cit pre pravdu sa ani veľmi búriť proti tej predstave nebude.

Na podporu tvojej teórie zas dám iný príklad ;)

Stalo sa mi raz, že sa mi v mysli zjavili definície slov, ktoré som nijako raz nie vlastným pričinením dostal ;)

A mne to vtedy pripadalo, akoby mi ich tam "niekto" implantoval ;)

Ak to spojím, možno niektoré myšlienky vychádzajú z nás a niektoré sú zvonka ;)

Copilot sa ma snažil presviedčať o tom, že tie "zvonka" sú len z časti mňa, ku ktorej nemám vedomý prístup, že tak funguje mozog, že rieši a doručí výsledok ;)

Ale tomu sa mi nechce moc veriť ;)

Tak či tak, je to záhada ;)

"že tie "zvonka" sú len z časti mňa, ku ktorej nemám vedomý prístup"

Ak použijem okultistický pohľad, tak tá veta bude úplne pravdivá, ovšem s tým, že "mňa" pritom vôbec neznamená "môjho fyzického organizmu".🙂

Ja v podstate neviem, pokiaľ až siaha moje ja ;)

Ak zoberiem do úvahy, že moje ja je len súčasťou niečoho väčšieho (napríklad vesmíru alebo aj viac) potom všetko čo vnímam je akási ilúzia - že ok, potiaľ siaha moje "telo" a toto viem ovládať ;)

Ale to všetko je len "obraz", nemôžem ani len tušiť ako to v skutočnosti je ;)

Všetko čo vidím je akási interpretácia reality, nie skutoćnosť ;)

Látky v ľudskom organizme predsa organizuje DNA... ale samozrejme, silové polia sa na tom podielajú, gravitácia, elektrina, chemické väzby a čo ja viem čo všetko, a DNA aj kontroluje, či je všetko správne - inak volí apoptozu. :)

Áno, taký je oficiálny naratív prírodovedy. Že sú v tom však mnohé nevyriešené otázniky, to je tiež pravda.