Fyzik Victor Stenger vo svojej knihe Physics and Psychics (Fyzici a psychici) uva­žuje takto:

Keby viera v nadprirodzeno bola len výsledok naivného spôsobu myslenia prvých ľudí, bola by sa v našom vedeckom veku už dávno vytratila z myslí. Ale dosiaľ každý prieskum viery ľudí ukazuje, že veľká väčšina verí na boha, anjelov, čerta, astrológiu a iné okultné a nad­pri­ro­dze­né fe­no­mény.

www.humanisti.sk

Bože, to je aký trkvas? :)

Ani vo sne mu nenapadne, že bohov ľudia jednoducho vnímali? A že mnoho z toho ešte kopec ľudí dokáže vnímať aj teraz?

To mu nenapadne, lebo on tie schopnosti nemá a preto všetko vysvetľuje podľa seba a svojich názorov. 🙂🙂🙂

O bohu by človek za normálneho vývoja spoločnosti nemal ani len vedieť. Náboženstvom sa ľudia dnes zaoberajú len preto, že náboženstvo vôbec prežilo, rovnako ako sa trápia len tými chorobami, ktoré dnes ešte nie sú úplne odstránené. Ak by náboženstvo dnes nejestvovalo, zrejme by už nikdy nevzniklo! Práve v tom zmysle nás nič nenúti zaoberať sa vôbec predstavou akéhosi boha a práve preto veriaci sú tí, ktorí tvrdia čosi nezvyklé, čo by mali veľmi starostlivo dokazovať a nie počítať s tým, že kľukatý vývoj spoločnosti spôsobil, že sú dnes vo väčšine.

www.adamroman.sk

Prázdne frázy.
To ako keby som povedal: O prírode by človek za normálneho vývoja spoločnosti nemal ani len vedieť.

🙂

Táraš, o bohoch nie sú žiadne dôkazy, len táraniny, kecy, je to placebo podobne ako homeopatiká.

Prírodu vidíš, nahmatáš. Vieš rozpoznať stromy, rastliny, živočíchy.

O všeličom nie sú dôkazy a napriek tomu to zodpovedá skutočnosti.

Áno, prírodu človek nahmatá. Že ľudia stratili schopnosť duševne nahmatať ducha však neznamená, že by to nebolo možné.

Uveď príklady.

Nie je dôkaz o tom, čo sa ti snívalo, nie je dôkaz o tom, čo si mal na obed, nie je dôkaz a tom, kade chodili tvoje mačky, nie je dôkaz o tom, čo ťa práve bolí.... je toho oveľa viac, než na čo dôkazy sú.

Kľúčová veta: Ak by náboženstvo dnes nejestvovalo, zrejme by už nikdy nevzniklo!

Tá veta, to sú domnienky a teórie.

Nič iné nemáme na výber.

Nuž, nemáte.

Lebo vaša povaha vám bráni v tom, mať na výber aj niečo iné.
Každému, čo jeho jest.

Vysvetlenie tohto javu získame, ak sa zamyslíme nad začiatkami ľudskej rasy. Ak berieme do úvahy vznik prvého miesta, kde ľudia začali žiť v závislosti jeden od druhého, kde ľudstvo začalo žiť sociálne. Bolo treba vodcov, aby organizovali akýsi civilný poriadok, potom dedinských šamanov a neskôr mestských kňazov s ich predpokladanými nadprirodzenými silami, aby to všetko udržali na uzde. Naturalizmus to vysvetlí rozumnou hypotézou: Náboženstvo u ľudí sa vyvinulo procesom analogickým prírodnej selekcii; rovnako, ako vznikli druhy rastlín a zvierat. Náboženské viery sú teraz hlboko za­pro­gra­mo­va­né, za­kó­do­vané v našej DNA, pre­tože v určitom čase takéto viery predstavovali výhodu v ohľade prežívania tých jedincov, ktorí mali túto infor­máciu vo svojich génoch.

Na začiatku ľudskej rasy bol počet jedincov malý a museli sa biť s inými druhmi živočíchov o prežitie. Práve v tejto chúlostivej situácii mohla sa zvýšiť špeciálna výhoda ľudí žijúcich v komunitách s prísnymi pravidlami za­ka­zu­jú­cimi konanie, ktoré by ohrozilo prežitie komunity.