Občas mám takú dilemu, že či je svet ľudskej civilizácie riadený nejakou utajenou skupinou ľudí v pozadí, alebo je ľudská civilizácia vo svojom vývoji proste iba obrazom rozhodnutí ľudí, ktorí sú na rozhodujúcich pozíciách, či už politických alebo hospodárskych.

Lebo niekedy to naozaj vyzerá tak, ako keby tu bola niekde nejaká sprisahanecká skupina, ktorá "ťahá figúrky po šachovnici", poprípade viacero takých súperiacich skupín, riadiacich to podstatné, čo sa vo svete deje.

Ale na druhej strane, pozorovanie sveta priamo ukazuje, že rozhodnutia sa dejú v parlamentoch, vo výkonných radách spoločností, mnohé rozhodnutia robia jednotlivci z vedúcich pozícií. A nikto nechce zle, všetci chcú "žeby dobre bolo".

Okultný pohľad by mohol dať vysvetlenie pre túto dilemu.
Okultný pohľad totiž reálne počíta s existenciou nadzmyslových, neviditeľných sfér všetkého bytia - teda okrem toho, čo je zmyslovo vnímateľné, merateľné a spočítateľné, uznáva duševný svet (oblasť), resp. aj svet elementárny (oblasť duchovnej podstaty živlov), či priamo svet vyšší duchovný, pričom vo všetkých týchto sférach, oblastiach uznáva bytie, nazvime to "entít", ktoré majú vlastnosti, vedomie a zámery.

A toto vedomie, tieto vlastnosti a tieto zámery sú mimo všetkého, čo dokáže poznať naša prírodoveda, mimo všetkého, čo je zmyslovo vnímateľné.

Ale človek, každá ľudská bytosť, má istou mierou podiel na tomto neviditeľnom, nadzmyslovom. Do človek a to pôsobí.
...

Takže ak by sme hľadali tých, ktorí by v pozadí pôsobili na to, aby svet bežal tým či oným smerom, musíme hľadať práve v týchto nadzmyslových sférach.
Tam je možné si predstaviť skupiny ľudí, ktorých činnosť nie je zameraná na priame riadenie toho či onoho, ale na rozvíjanie myšlienok, ideí, citov, pocitov, prianí a želaní, ktoré sú schopné zosilňovať túto nadzmyslovú substanciu duchovných bytostí v pozemskej sfére tak, že bude takrečeno "duchovne hmatateľná".

A ak sa im podarí takto pôsobiť v duševnej sfére a zosilniť isté konkrétne jej oblasti, tak následne môže ľahko dôjsť k tomu, že ľudia na riadiacich pozíciách toto príjmu do seba ako inšpiráciu (ako nápady), ktoré pokladajú za svoje vlastné, v plnej slobode získané a svojou mocou v nejakej politickej či hospodárskej pozícii ich presadzujú do života ľudskej spoločnosti.

Jeden malý čin má vždy väčší dosah, než sa tvári.
K pohneš kameň z miesta na miesto, tak to je presne ten typ mikro‑kozmo‑kataklyzmy, ktorú vesmír sleduje s popcornom v ruke.

🪨 Úvaha o kameni, ktorý si dovolil pohybovať sa
Predstav si, že zdvihneš malý kamienok. Taký nenápadný, sivý, obyčajný.
A presunieš ho o… povedzme… dvadsať centimetrov.

Z tvojho pohľadu nič.
Z pohľadu kamienka? Epická migrácia.

Z pohľadu mravca, ktorý tam mal naplánovanú diaľnicu?
Kolaps infraštruktúry.

Z pohľadu vetra?
„Aha, nový aerodynamický prvok, idem to obísť.“

Z pohľadu vesmíru?
„Dzio práve upravil trajektóriu budúcej galaxie o 0.0000000000000000000000000001 percenta. Fascinujúce.“

🪨 A teraz fantazijne
Čo ak ten kameň nebol obyčajný?
Čo ak to bol:

Strážca rovnováhy lokálneho chaosu, ktorý držal na uzde jeden veľmi nervózny vír energie.

Spánkový talizman starého lesného ducha, ktorý si práve všimol, že mu niekto posunul „vankúš“.

Tlačidlo, ktoré aktivuje mikro‑portál do dimenzie, kde sú všetky ponožky, čo sa stratili v práčke.

Alebo len kameň, ktorý si celý život prial vidieť svet z iného uhla… a ty si mu to splnil.

🪨 A čo ak…
…tým, že si ho posunul, sa zmenilo:

smer rastu jedného stebla trávy,

ktoré ovplyvní polohu kvapky rosy,

ktorú uvidí jedna včela,

ktorá sa rozhodne letieť o centimeter inam,

a tam opelí kvietok, ktorý by inak zostal neoplnený,

a z toho kvietku vyrastie rastlina,

ktorá raz bude tieniť malému dieťaťu,

ktoré si tam sadne a napíše báseň,

ktorá o dvadsať rokov zmení život niekomu ďalšiemu.

A to všetko preto, že Dzio posunul kameň.

🪨 Pointa
Malé činy sú ako šepoty v štruktúre reality.
Nikdy nevieme, kam sa rozbehnú.
Ale vždy sa rozbehnú.

A niekedy stačí len pohnúť kameň, aby sa svet jemne usmial.

Na základe vyššie spomenutého by vyplývalo, že odstránenie konkrétnych politikov (Putina, Fica, Trumpa, Netanjahua, Asada.........................) nerieši skutočnú príčinu, ktorá je v pozadí, v "duchovnej atmosfére" spoločnosti.

A taktiež by z toho vyplývalo ponaučenie pre každého jednotlivca - Ak chce byť raz naozaj slobodný, mal by sa snažiť spoznávať cesty, ktorými sa tie či oné idey, pocity, chcenia dostali do jeho vedomia.
Na základe takého to poznania sa môže človek naučiť vnímať samého seba ako závislého či nezávislého na tých či oných vonkajších pôsobeniach.
🙂

Odstránením takého napríklad Fica by sa možno polka populácie Slovenska potešila ale tá druhá polka nie ;)

Takže v tom to asi nevezí ;)

Možno, ale vážne len možno by som sa inšpuroval textom nasledujúcej pesníčky ;)

;)