Teraz to už neplatí. Obsah pojmu kresťanstvo sa rozplýva. Napriek tomu sa domnievam, že existujú dva piliere viery odlišného charakteru, s ktorými sa musí v každom prípade stotožňovať každý, kto sa nazýva kresťanom.

Prvý je povahy dogmatickej – že totiž musíte veriť v boha a v nesmrteľnosť. Ak neveríte jedno alebo druhé, nemôžete sa právom vyhlasovať za kresťana. Po druhé, ako hovorí už samo meno, musíte mať určitú vieru v Krista. Aj moslimovia veria v boha a nesmrteľnosť, ale za kresťanov sa iste nepokladajú. Domnievam sa, že prinajmenšom musíte veriť, že Kristus bol, ak už nie priamo božskej podstaty, tak aspoň ten najlepší a najmúdrejší zo všetkých ľudí. Ak nemienite veriť aspoň toľko, nemáte nijaké právo nazývať sa kresťanom. Pravda, výraz kresťan sa používa aj v iných významoch, napríklad vo Whitakerovom almanachu a v iných zemepisných knihách, v ktorých sa obyvateľstvo sveta delí na kresťanov, moslimov, budhistov, fetišistov atď.; v tomto zmysle sme v našich končinách kresťanmi všetci. Ak nás však za kresťanov považujú zemepisné knihy, platí to len v zemepisnom zmysle slova a na tento sa, predpokladám, nemusíme obzerať.

www.humanisti.sk

To, čo je na kresťanstve podstatné a jedinečné je však to, že Ježiš Kristus svojim zmŕtvychvstaním premohol smrť a tak zachránil celé ľudstvo od dedičného hriechu. Kto toto neuznáva, nemá ku kresťanstvu skutočný vzťah.

Iste, pekná rozprávka, ktorej však neverím.

To je úplne v poriadku, že ty neveríš. Je vás celkom dosť veľa, čo máte taký pohľad.

Ale na druhej strane - názor človeka nemôže nič podstatného zmeniť na skutočnosti sveta.

Ja napríklad môžem kľudne tvrdiť, že neexistuje New York. Vari sa takým mojim tvrdením niečo zmení na realite?

Bol by si na smiech .

To by bol môj problém.

Aj z Kopernika sa vraj vysmievali keď prišiel s myšlienkou, že Zem sa točí a obieha okolo Slnka.

:)

Ak teda chcem odôvodniť, prečo nie som kresťanom, musím odpovedať na dve otázky, ktoré sú svojou povahou odlišné: po prvé, prečo neverím v boha a nesmrteľnosť; po druhé, prečo si myslím, že Kristus nebol tým najlepším a najmúdrejším z ľudí, aj keď mu priznávam mimoriadne vysoký stupeň mravnej dokonalosti.

Sotva by som mohol vychádzať z uvedenej pružnej definície kresťanstva, keby nebolo bývalo úspešného úsilia neveriacich v minulosti. Ako som už povedal, kedysi mal pojem „kresťanstvo“ význam oveľa jednoznačnejší. Zahrnoval napríklad vieru v peklo. Viera vo večný pekelný oheň patrila k základným článkom kresťanskej viery ešte v dobe dosť nedávnej. V Spojenom kráľovstve, ako je vám známe, prestala byť základným článkom viery z rozhodnutia Tajnej rady, pričom arcibiskup z Canterbury aj arcibiskup z Yorku (obidvaja členovia Tajnej rady) vyjadrili s týmto rozhodnutím zásadný nesúhlas. Keďže však v Spojenom kráľovstve rozhodujú aj o náboženských otázkach s konečnou platnosťou parlamentné zákony, podarilo sa Tajnej rade presadiť svoje stanovisko bez ohľadu na názory Ich Cirkevných Milostí a vieru v peklo anglický kresťan už nevyhnutne nemusí vyznávať. Preto ani ja nebudem trvať na tom, že kresťan musí veriť v peklo.

Myslím si, že podstatné Bertrand Russell vystihol.

Russell: Prvý je povahy dogmatickej – že totiž musíte veriť v boha a v nesmrteľnosť. Ak neveríte jedno alebo druhé, nemôžete sa právom vyhlasovať za kresťana. Po druhé, ako hovorí už samo meno, musíte mať určitú vieru v Krista.

A ja neverím v existenciu žiadneho boha, žiadne duchovné bytosti, a ani v nesmrteľnosť, čo aj ako duše. Rovnako si myslím, že o Kristovi sú historky dodatočne vymyslené.

Každý si vyberáme svoju vlastnú cestu životom. Hlavné je, aby sme boli spokojní a šťastní.