Posuniem vám ešte jeden postreh. Snažíme sa hovoriť o skracovaní pracovnej doby a o "work life balance". Realita mnohých regiónov je však opačná. Časy, keď každé okresné mestečko malo svoje fabričky a človek bol na bicykli do 20 minút v práci sú preč. Pracovné príležitosti sa koncentrujú k veľkým krajským mestám, alebo dopravným uzlom. Za prácou cestujeme nie 20 minút, ale hodinu, niekedy i hodinu a pol. Z Turčianskych Teplíc pri Žilinu, z Hurbanova do Galanty, či z Brekova do Prešova.
Pracovnej zmene tak venujeme aj pol dňa. Ak k tomu pripočítate 8 hodinový spánok na regeneráciu dostanete zhruba 4 hodiny, do ktorých má pracujúci človek natlačiť svoje nepracovné povinnosti, rodinu či záľuby. Čo je nemožné.
Miesto toho, aby technologický pokrok zvyšoval čas pracujúceho mimo práce sa približujeme skôr k Marxovým slovám z 19.storočia, že pracujúci dostáva mimo práce len toľko času, aby sa zregeneroval a mohol opätovne predávať svoju prácu.

Musíme živiť miliardárov.

Bude to tak raz, že sa bude pracovať len 4 dni. Len 8 hodín denne.

Z Brekova do Prešova, lebo nemá záujem odsťahovať z Brekova. A bližšie nevie nájsť prácu.

Dotkol si sa hlavnej Marxovej myšlienky – „ríša slobody“. Sloboda je limitovaná našim metabolizmom, ktorý Marx rozširuje na stránku výroby a spotreby, látkovú výmenu medzi človekom a prírodou.
„Ako sa musí potýkať s prírodou divoch, aby uspokojoval svoje potreby a aby uchoval a reprodukoval svoj život, musí sa s ňou potýkať i civilizovaný človek a musí to robiť za všetkých spoločenských foriem a za všetkých možných spôsobov výroby.“
Naša sloboda musí byť vždy limitovaná nutnosťou tohto metabolizmu. Jediné čo sa dá urobiť pre to, aby sme boli slobodnejší, je:
„riadiť túto výmenu látok s prírodou racionálne..., s najmenším vynaložením síl a za podmienok, ktoré sú ľudskej prirodzenosti najdôstojnejšie a najprimeranejšie. Ale i tak to spadá stále do „ríše nutnosti“. Až za ňou začína rozvoj ľudských síl, ktorý je sám sebe účelom, pravá ríša slobody, ktorá však môže vykvitnúť len na tejto ríše nutnosti ako svojej základne. ...Ríša slobody začína v skutočnosti tam, kde sa prestáva pracovať pod tlakom núdze a vonkajšej účelnosti... Skrátenie pracovného dňa je základnou podmienkou.“
Marxovým jediným cieľom bolo otvoriť cestu do tejto nematerialistickej ríše slobody všetkým ľuďom bez rozdielu.

Ja som dal riesenie, štát znarodni vsetky obydlia a bude ich kazdemu rozdavat podla toho kde budes mat pracu. Štát ti da byvanie tam aby si ho mal hned za rohon

Si len rojko, idealista.

Si len rojko, idealista.

Tu na fóre je nejaká technická chyba, keď zdvojuje príspevky.

Medzi stoličkou a klávesnicou?

Opýtaj sa admina.

Neopýtam :)

Nedaj sa, bojuj kua !!!!!!!!! 🐾🐾🐾🐾