Každý liek je súčasne aj jed - záleží na okolnostiach.

Náš organizmus neustále prijíma látky, ktoré by ho v extrémnych množstvách mohli zabiť.
Existujú isté hraničné množstvá, pri ktorých už organizmus ochorie, pokazí sa tým, že niečo do seba prijíma.
Na druhej strane, nemôže neprijímať.

Takže ide o správnu mieru. Treba prijímať tak, aby to organizmus nezničilo a ak možno, posilnilo.

Štáty sú z istého hľadiska tiež organizmy. Majú nejaký svoj poriadok, systém orgánov, fungovanie. Môžu prijímať cudzorodé vplyvy a prvky, kým majú dosť vnútornej sily na to, aby to zniesli a vydržali.

Ak príjmu niečoho cudzorodého priveľa, môže to viesť k vnútornému rozvratu.

Opatrní vo vnútri štátu varujú pred bezhlavým prijímaním cudzích vplyvov, voľnomyšlienkári obhajujú slobodu a ústretovosť voči cudzím vplyvom. Oboje má svoje riziká.

Treba sa poznať a mať pokiaľ možno jasno, akú daň zaplatí organizmus za to, že príjme do seba nejaké sústo. Poprípade, aký prospech z toho bude mať.

A až potom, s jasnou rozvahou, konať.