www.modrykonik.sk

A Amíci sa len z nás smejú, hlavne z tých vrchnákov na PET fľašiach kua pičing tu. ✊👌🤌

Čím skôr vystúpime z tej pojebanej EÚ, tým menej škôd sa napácha na našom zvrchovanom národe, fašisti nám vládnuť nebudú ani piči !!!!!!!!!!!!!!!! 🖕🖕🖕🖕🖕🖕

Neviem, neviem, aj keď by sme vystúpili tak životom neskúsení budú stále voliť Šimečky. 👎

Je to tak, proste sme f piči, musí prísť tretia svetová a ľudstvo musí začať nanovo !!!!!!!!!! 👍👍

1 : Poľnohospodárska pôda tvorí ~ 48 miliónov km², lesy. 40,5 milióna km². Zvyšovanie množstva plodín by sme mohli skrze rúbanie lesov a ich nahradzovanie poľnohospodárskou pôdou. Ak by sme lesy znížili z 40 na 10 miliónov km2, a na úkor nich vytvorili poľnohospodársku pôdu, tá by sa mohla zvýšiť z 48 miliónov km² na 78 miliónov km², takže nárasť až o 62%, čiže o 62% viac plodín. Iste s rúbaním lesov sa spájajú niektoré obavy :

1 : Nebude dostatok kyslíka

Nepravdivé tvrdenie, atmosféra obsahuje obrovskú zásobu kyslíka: cca 1,2 × 10¹⁸ kg (≈ 21 % vzduchu). Aj keby sme zastavili všetku lesnú fotosyntézu o 75%, kyslíka by bolo dosť na tisíce rokov, než by ho spotreboval rozklad, požiare a dýchanie organizmov. Takže neexistuje reálne riziko, že by ľudia prestali mať čo dýchať, ak by lesov bolo výrazne menej. Za druhé, najväčším producentom kyslíka nie sú lesy, ale oceánsky fytoplanktón – ten vytvára odhadom 50–80 % kyslíka, ktorý sa dostáva do atmosféry.

1 : Poľnohospodárska pôda tvorí ~ 48 miliónov km², lesy. 40,5 milióna km². Zvyšovanie množstva plodín by sme mohli skrze rúbanie lesov a ich nahradzovanie poľnohospodárskou pôdou. Ak by sme lesy znížili z 40 na 10 miliónov km2, a na úkor nich vytvorili poľnohospodársku pôdu, tá by sa mohla zvýšiť z 48 miliónov km² na 78 miliónov km², takže nárasť až o 62%, čiže o 62% viac plodín. Iste s rúbaním lesov sa spájajú niektoré obavy :

1 : Nebude dostatok kyslíka

Nepravdivé tvrdenie, atmosféra obsahuje obrovskú zásobu kyslíka: cca 1,2 × 10¹⁸ kg (≈ 21 % vzduchu). Aj keby sme zastavili všetku lesnú fotosyntézu o 75%, kyslíka by bolo dosť na tisíce rokov, než by ho spotreboval rozklad, požiare a dýchanie organizmov. Takže neexistuje reálne riziko, že by ľudia prestali mať čo dýchať, ak by lesov bolo výrazne menej. Za druhé, najväčším producentom kyslíka nie sú lesy, ale oceánsky fytoplanktón – ten vytvára odhadom 50–80 % kyslíka, ktorý sa dostáva do atmosféry.

2 : Nedostatok lesov spôsobí povodne, nedostatok vody

Tvrdenie je pravdivé len vtedy ak krajina nemá vybudované odchytávanie vody, a prečerpávanie vody. Tak napríklad Holandsko má len 10% lesov a napriek tomu ho nesužujú povodne, nedostatok vody, lebo má dobre vybudované zachytávanie vody a veľa prečerpavujúcich čerpadiel ktoré v prípade silných dáždov odčerpávajú vodu zo zatopených miest a prečerpávajú ju do mora/alebo do veľkých vyhĺbených jám.

3 : Nedostatok lesov = nekvalitná pôda.

Nepravdivé tvrdenie, Brazília (Amazonas), Konžská republika, Indonézia, Papua-Nová Guinea majú dostatok lesov, lesy sú veľmi husté, biodiverzita extrémne vysoká, pokrytie až 60–80 % územia, pôda je však: väčšinou chudobná a kyslá (lateritická pôda, oxisol).Živiny sú väčšinou viazané v stromoch a vegetácii, nie v pôde. Silné dažde rýchlo odplavujú minerály.

Rusko, Kanada, Škandinávia (Švédsko, Fínsko). Lesy: rozsiahle boreálne lesy, až tisíce km². Pôda: kyslá, piesčitá alebo podzolizovaná, často s málo živinami. Chladné podnebie spomaľuje rozklad organickej hmoty → pôda má nízky obsah humusu. Ihličnaté listy sa rozkladajú pomaly → pôda je kyslá.

Nepál, Ekvádor (Andes), Kolumbia (Andské oblasti). Lesy: husté, často stále zelené, dažďové alebo hmlové. Pôda: úrodná len povrchovo, často veľmi náchylná na eróziu. Strmé svahy → voda ľahko odplavuje ornicu. Kolobeh živín je rýchly, veľká časť živín je viazaná v biomase stromov.
______________________

A naopak sú krajiny ako Holandsko, Egypt (údolie Nílu), Irán (niektoré nížiny a delty riek), Spojené štáty – centrálna prérie (Kansas, Nebraska), Ukrajina (Černozemová zóna), Argentína – Pampy ktoré majú len minimum lesov a napriek tomu úrodné pody. To čo rozhoduje o kvalite pôdy nie sú primárne lesy ale
1 : Strmosť svahu - čím menej strmý svah tým viac vody sa zachytí v pôde, menšia erózia. Vhodné sú ploché svahy
2 : Hnojivá - tie umelo vyrábané

3 : Zavlažovacie systémy, odčerpávanie prebytočnej vody.
4 : Počasie a množstvo co2 - teplé počasie podporuje vegetáciu, studené spomaľuje. Dostatok co2 zvyšuje úrodu, nedostatok znižuje.

9 : Pokiaľ nezaberú body 1-8 potom by sa mohlo pristúpiť k drastickému riešeniu, a totiž uloviť všetky bylinožravce vo voľnej prírode ktoré jedia veľa potravy ale neslúžia ako zvieratá ktoré by ľudia konzumovali. Tu patrí slon, hroch, nosorožec, žirafa, bizón, medveď, panda, ťava, a tisícky menších bylinožravcov. Takéto bylinožravce, len ročne skonzumujú cez 200 miliónov ton potravy ! Potravy, ktorá by bola lepšie kebyže sa ujde dobytku ktorý konzumujeme. Ak vyhynú bylinožravce vo voľnej prírode, automaticky vyhynú aj zvieratá ktoré ich lovia, ako sú tigre, levy, krokodíly, vlci, a tisícky ďaľších. To pomôže k prežitiu poľnohospodárskeho dobytka, lebo zvieratá ako levy, tigre, vlci zabíjajú ovce, kravy.

V prípade morského prosredia by sa zase mohli uloviť všetky predátory rýb, živočíchy ktoré vo veľkom jedia ryby ako sú žraloci, veľryby, kosatky, vtáci. Tieto živočíchy skonzumujú ročne cez 250 miliónov ton rýb ! Ak by toto množstvo namiesto morských predátorov radšej skonzumovali ľudia, mohlo by sa zvýšiť množstvo ulovených rýb o 250 miliónov ton !

Len daj pozor, aby niekto neulovil teba. :)

Grétka Thunberg by bola dobrá manželka k nemu, by si rozumeli. 💘💘

Ako oheň a voda... :)

Alebo ako LPG a LCD. 😉😉

Alebo RPG 😄

Alebo PRD a GRG. 😅