Nezačínaj si s nikým po päťdesiatke. Vážne. To nie sú ľudia – to je druh, ktorý prežil. Tvrdí, ako týždeň starý chlieb, rýchli, ako babičkine papuče letiace tvojim smerom.
Skôr ako mali dva roky, vedeli rozpoznať náladu matky podľa buchnutia hrncom v kuchyni. V piatich rokoch mali kľúč od domu na šnúrke na krku a vedeli, že „večera je v rúre – ohrej, ale nespál“. V siedmich rokoch varili paradajkovú polievku bez receptu a v deviatej už vedeli, ako utesniť kohútik a utiecť pred susedovým psom s vedierkom na hlave. Ľahko obsluhovali jednoduchú práčku a vedeli vymeniť dušu na bicykli. Letné dni trávili na čerstvom vzduchu - od rána do večera. Bez mobilov, ale s konkrétnym plánom: prachar na koberce, rieka, viečka od fliaš a návrat domov po tme s kolenami, ktoré vyzerali ako mapa bojovej trasy. A nejako to prežili. Niekedy bolo treba zalepiť koleno domácim spôsobom pomocou slín a listu púpavy. A keď to bolelo, neplakalo sa, ale hovorilo sa: "To nebolí, nie je to zlomené. Jedli chleba s masťou, pili vodu z hadice (plnú mikrobiomu, ktorý by im dnes závidel nejeden jogurt.) Nikto vtedy nemal alergiu. A ak áno, nepriznal to.
Väčšina z nich prešla minimálne raz pokusom o "únos votrelcami". Alebo vlastnými bratrancami a sesternicami na prázdninách pri tete. Poznajú 15 spôsobov, ako odstrániť škvrny od trávy, maziva, krvi, blata a atramentu z plniaceho pera – pretože kedysi človek musel vyzerať čisto, než sa vrátil domov.