Veľký priestor encyklika venuje kritike transhumanizmu a posthumanizmu, ktoré chápu pokrok ako prekonávanie hraníc ľudskosti. Hranica však nie je chybou, ktorú treba odstrániť, ale podstatnou súčasťou ľudskej osoby, pretože práve v krehkosti a konečnosti dozrieva vzťah a otvorenosť voči Bohu i druhému človeku.

(...)

Lev XIV. je mimoriadne jednoznačný v otázke národov: „Podpora spoločného dobra nikdy nemôže byť oddelená od rešpektovania práva národov existovať, zachovávať si vlastnú identitu a prispievať svojou originalitou do rodiny národov.“ Preto „akýkoľvek pokus alebo projekt odstrániť alebo podriadiť si nejaký národ je vážne nemorálny, a teda neprijateľný“ (64).

www.vaticannews.va