V antroposofii Rudolfa Steinera je Duch Svätý chápaný ako kozmická tvorivá sila a univerzálny Duch pravdy, ktorý sprevádza evolúciu ľudstva. Nepredstavuje len dogmatickú cirkevnú postavu, ale živú duchovnú bytosť a kozmický princíp, ktorý umožňuje človeku dosiahnuť slobodu a vlastné duchovné prebudenie.

Steiner začleňuje Ducha Svätého do modernej duchovnej vedy prostredníctvom týchto kľúčových konceptov:

1. Ducha Svätý ako „Duch Pravdy a Poznania“
Podľa Steinerovej antropozofie pôsobí Duch Svätý (alebo Duchovné Ja / Manas) v ľudskom myslení. Keď sa človek povznáša nad čisto zmyslové vnímanie a otvára sa vyššiemu poznaniu, vtedy do jeho vedomia preniká Duch Svätý. Je to inšpirujúca sila, ktorá spája jednotlivca s univerzálnou kozmickou múdrosťou.

2. Dôležitá súčasť Trojice
V kresťanskej antroposofii Steiner vníma Trojicu novátorsky:
Otec – večný duchovný základ celého vesmíru a fyzického tela.
Syn (Kristus) – kozmický Logos, ktorý sa inkarnoval do Ježiša z Nazareta, spája sa so životnými silami (éterickým telom) a vedie ľudstvo k láske.
Duch Svätý – je večný duch v človeku a pôsobí v našom astrálnom tele (svete citov a túžob), ktorý nás očisťuje a pripravuje na prijatie vyššieho „Ja“.

3. Zoslanie Ducha Svätého (Letnice)
Udalosť zoslania Ducha Svätého chápe Steiner ako moment, kedy sa ľudia oslobodili od úzkych väzieb krvi, národa a rasy. Duch Svätý umožnil, aby sa duchovná pravda stala zrozumiteľnou pre každého človeka na celom svete, čím položil základ pre slobodné a univerzálne bratstvo ľudí.

4. Hriech proti Duchu Svätému
Steiner často odkazoval na biblický výrok, že „hriech proti Duchu Svätému nemožno odpustiť“. Z antroposofického pohľadu ide o to, že ak človek vedome a dobrovoľne poprie samotný duchovný rozmer, vlastnú slobodu a božský pôvod, odrezáva sa od možnosti duchovného vývoja, čo bráni jeho ďalšej evolúcii.