Ďalšie zamyslenie nad tou istou témou - téma je: Zážitky, formujúce naše presvedčenie.

Ako ľudia ideme nejako životom a každý si v sebe nesie nejakú hlbšiu otázku o zmysle, o význame niečoho, čo sa nás bytostne týka.
Potom, v nejakom období sa udeje nejaká udalosť, po ktorej cítime, že naša otázka sa stáva zodpovedanou, že sme dostali istú formu odpovedi. Tento zážitok je niečím veľmi významným a dáva formu a istotu celému nášmu životu.

Potiaľto by to celé bolo úplne v poriadku.

Avšak v skutočnosti nastáva potom druhé obdobie a to je obdobie zisťovania, ako veľmi sme my ľudia rozdielni.
Pretože - úplne prirodzene - si spočiatku myslíme, že náš veľký objav, naše zodpovedanie veľkej otázky, je schopné osloviť všetkých a všetkým aj priniesť rovnakú radosť a šťastie. A z tohto (mylného) presvedčenia pramení to, že sa spočiatku snažíme naše objavy a zážitky šíriť na všetkých ľudí okolo nás.

Prirodzene, narážame na mnohý odpor...

Ide však o to, že my ľudia sme naozaj rôzni a že daný zážitok je zážitkom osobným, teda je určený konkrétne našej duši.
Je omylom myslieť si, že podobné život-utvárajúce zážitky iných ľudí sú nižšieho druhu.
Nie. Sú presne rovnakého druhu, ako náš život-utvárajúci zážitok.

Ak nás, ľudí, má niečo spojiť, nebude to tým, že budeme iných presviedčať, že oni pravdu nemajú. Toto nefunguje.

Budeme musieť nájsť niečo iné, niečo, čo je ešte vyššie, než tieto osobné, život-utvárajúce zážitky.

Idem hľadať. 🫂✝️🫵