Ak mysliaci človek odmietne ideu reinkarnácie a karmy, tak za všetky prekážky, ktoré sa mu v živote prirodzene pritrafia, začne mať tendenciu obviňovať svoje okolie.

A tak sa aj z jeho pôvodne pozitivisticky založenej práce pre dobro ľudstva stane boj proti ľudstvu.

Pretože taký človek si nedokáže predstaviť, že by si všetky tie prekážky sám pripravil ešte pred narodením, takému človeku on sám pripadá čistý a dobrý a nespravodlivo stíhaný okolnosťami a inými ľuďmi. Taký človek nakoniec skĺzne k pestovaniu si vlastného egoizmu.

Pre jeho myslenie je absurdnou až neznesiteľnou idea, že všetky tie ťažké životné stretnutia si, v spolupráci s múdrostiplným Vesmírom, naplánoval kvôli svojmu vlastnému duchovnému pokroku, pretože v mnohých minulých pozemských životoch sám konal zlo z nedokonalosti vlastnej duše.

Človek, ktorý berie vážne ideu o opakovaných pozemských životoch a o osude, vypracovanom na ich základe, bude vždy problém vidieť v sebe samom.

Samozrejme, bude sa stavať proti zlu, ktoré mu v živote skríži cestu, ale bude vedieť, že je to on sám, kto si toto zlo pritiahol k sebe, aby ho postretlo. Nebude hľadať riešenie obviňovaním druhých, ale iba čisto vecne riešiť to, čo je nesprávne a snažiť sa uviesť veci do správnych koľají.

A čestne si bude vedieť priznať, že ak sa mu niečo nedarí, je to tým, že ešte nemá dosť síl na to, aby vec uskutočnil. A že to znamená iba to, aby sa snažil vytrvať - lebo raz, niekedy v budúcich životoch, sa mu to podarí.

Mám zásadnú otázku ;)

Ak človek dostane rakovinu ;)

Má s ňou "bojovať"? ;)

Alebo sa nad ňou zmilovať, nech si robí, čo sa jej zachce a kľudne nech sa rozšíri tak, že zabije hostiteľa? ;)

Nuž veľká dilema ;)

Tie rebelujúce bunky predsa len chcú žiť svojim spôsobom ;)

Ale problém je, že ten ich spôsob je neudržateľný, niečo ako anti-koncepcia ;)

Tak sa človek musí rozhodnúť, čo s tými rebelmi bunkami urobí ;)

A kvôli vyššiemu dobru (prežitiu celku) MUSÍ bojovať s tou pliagou ;)

Ak nie potom stačí ľahnúť na posteľ a čakať na SMRŤ ;)

Odpoveď je jednoduchá: Bojovať treba.

Ale nie nenávidieť.
Treba bojovať s tým, že človek si je vedomý, že rakovina prišla karmicky. Buď ako oznam, že niečo treba vyriešiť, čo on pokazil v minulosti, alebo ako predzvesť, že niečo treba duševne-duchovne v ňom stvoriť pre úlohy budúcnosti.

Smrť tela príde tak či onak. Tej nikto neunikne. A ak unikne, tak za cenu straty ľudskej podstaty.

Bunky za nič nemôžu, ony sú ako tie zrniečka múky na Chladného platniach - chovajú sa podľa toho, ako ich núti organizačné pole síl duše.

Je to skazenosť vlastnej duše, vlastného ducha, ktorá stvorila v človeku rakovinu a prinútila bunky chovať sa nie v rámci pojmu "človek".

Písal som predsa že zničiť - zabiť - zlikvidovať ich treba kvôli vyššiemu dobru - prežitiu celku ;)

Nenávisť som tam ani len nespomenul, tak neviem prečo ju vyťahuješ ;)

Čisto z pragmatického hľadiska, ako chceš naplniť osud - naučiť sa čo máš, uskutočniť ten cieľ, ktorý si spomenul v prvom príspevku, ak sa k tomu ani len nedostaneš? ;)

Lebo nejakí rebeli ti v tom neustále bránia? ;)

"Bunky", ktoré nechcú spolupracovať? ;)

Bol som tolerantný, Vesmír vie, že som bol ;)

Ale na mierové riešenie je treba dvoch minimálne ;)

Naučil som sa jedno pri tom procese ;)

S rakovinou sa nevyjednáva ;)

Čím dlhšie ju bude človek živiť a podporovať, tým horšie sa jej potom bude zbaviť ;)

Výsledok učiaceho procesu je - zahubiť rakovinu rovno v zárodku ;)

O tebe tu predsa vôbec nie je reč.

Reč je o idei karmy, ktorá prenáša minulé životy do súčasných problémov skrze sklony našej vlastnej duše.

Téma má nadpis o Boje v sebe ;)

Myslím, že som ti dal ilustračný príklad ;)

O boji v sebe ;)

Na fyzickej úrovni (ktohovie, či to nesúvisí aj s vnútrajškom) ;)

Vieš mne to príde tak, že tie kecy o mieri sú len také mlátenie prázdnej slamy ;)

Celý svet je jedno veľké bojisko a my bojujeme proti tejto prirodzenosti tým, že tu vykecávame o mieri, pokoji a podobne ;)

Súhlasil si, že s rakovinou by si bojoval ;)

Možno to treba zovšeobecniť ;)

Milovať ne-priateľa sa nedá ;)

Všetko, čo som chcel povedať, je, že človek, ktorý neuznáva idey reinkarnácie a karmy, prirodzene začne obviňovať druhých a vyzdvihovať vlastné ego.

Či už je to fotón, obviňujúci Fica, alebo Milaničko, obviňujúci EÚ a NATO, je to ten istý vzorec.

Vzorec sedí, ale aké je riešenie? ;)

Bojovať, či nebojovať? ;)

Už som povedal. Bojovať.

Ale svetonázor človeka stanovuje ciele a taktiku boja.
Ak svetonázor stanoví ciele chybne, človek potom bojuje proti fiktívnemu nepriateľovi a prirodzene, že jeho život sa následne zmení na márny nekonečný boj.

No však o tých svetonázoroch to práve je ;)

Myslím, že každý z nás je presvedčený o správnosti toho svojho ;)

A neustupuje zo svojej pozície ;)

A bojuje ;)

Dokázal by si sa vzdať všetkého čo si sa naučil po ceste? ;)

Možno o tom bola Ježišova rada: Choď, predaj všetko čo máš a nasleduj ma ;)

Vieš, minule si písal niečo v zmysle, že človek prakticky nič (ne)vlastní ;)

Myslel si možno nejaké fyzické "veci" ;)

Ale povedal by som, že ak už niečo vlastní, tak to bude to, čo jeho JA definuje ;)

Aké je JA, čo všetko vie, skúsenosti, chápania, atak ďalej ;)

To je istý druh pokladu (ja ho volám duchovné poklady) ;)

A tieto poklady do značnej miery, lebo to vyplýva z ich povahy ovplyvňuje ako sa ten jedinec prejavuje a za čo v konečnom dôsledku bojuje ;)

Ak na inom mieste bolo spomenuté, že poklady nezhromažďujte na zemi ale v "nebi", dávalo by to zmysel ;)

A tak, ak máme hovoriť o niečom v tomto "duchovnom" ponímaní, mne dáva zmysel niečo také ako som načrtol v príspevku 14 ;)

Niečo v zmysle ;)

Je lepšie ustúpiť? ;)

Alebo sa postaviť za to, čo ti je sväté? ;)

A keďže táto otázka sa týka každého, myslím, že zväčša volia druhú možnosť ;)

A preto nemôže byť na svete mier...